Keď zmĺkne priestor na slobodnú tvorbu

Cez zaprášené okná chátrajúceho objektu takmer nebolo vidno na ulicu, po ktorej hučali autá. Zo stien sa olupovala omietka, radiátory pamätali inú dobu, izby neboli prázdne. Keď dnu vstúpili členky a členovia Divadla DPM prvýkrát, našli miesto nesúce stopy po bývalých obyvateľkách a ich deťoch. Na stenách viseli detské kresby, v izbách stál starý nábytok a zabudnuté osobné veci. Budovu bolo treba vypratať a pripraviť na nový príbeh. Jej minulosť však nezmizla úplne. Tvorcovia ju vedome zapojili do inscenácie. Na viacerých miestach sa objavili vytlačené novinové články pripomínajúce kauzu Maják nádeje spojenú s azylovým centrom pre týrané ženy a deti, ktoré v budove kedysi sídlilo. Nejde o náhodnú rekvizitu. Pripomína trpkú skutočnosť, že skôr než sa z domu stalo divadlo, bol súčasťou konfliktov a ľudských osudov. Z miesta, ktoré bolo témou verejnej diskusie o moci, bezškrupulóznych rozhodnutiach a ich dôsledkoch pre najzraniteľnejších, sa stalo dejisko inscenácie kladúcej podobné otázky. Foto: autorka Foto: autorka Technici nastavujú svetlá. Na mobilnom telefóne svieti plán budovy rozdelený na jednotlivé miestnosti, v ktorých sa paralelne odohrávajú rôzne dejové línie. Scénografia sa mieša s architektúrou natoľko, že je čoraz ťažšie rozlíšiť, kde sa končí predstavenie a kde sa začína samotný priestor. Dramaturgia: Ráchel Rimarčíková. Foto: autorka Svetelný dizajn: Jakub Ťapucha. Foto: autorka Tanec: Martina Dorozlová. Foto: autorka Divadlo DPM premieňalo budovu niekoľko mesiacov na miesto, kde sa divák nestáva pozorovateľom, ale súčasťou deja. Inscenácia sa odohráva v dome na Karpatskej ulici neďaleko železničného viaduktu v širšom centre Bratislavy. Namiesto klasického javiska vznikol priestor, v ktorom sa publikum pohybuje medzi miestnosťami, sleduje jednotlivé dejové línie a samo rozhoduje, ktorú postavu bude nasledovať. Herci: Tomáš Pokorný, Braňo Mosný, Lenka Barilíková, Richard Hainc Foto: autorka Pre Divadlo DPM však nejde o prvý netradičný priestor. Súbor dlhodobo nepôsobí v jednej stálej budove. Svoje projekty realizoval na rôznych miestach a každé z nich sa na určitý čas stalo súčasťou predstavenia. Dom na Karpatskej ulici je ďalšou zastávkou tejto cesty a zároveň miestom, kde vznikla inscenácia Utopenci , ktorá premieňa samotnú budovu na súčasť deja. Počas príprav na premiéru je budova stále plná života. V jednej miestnosti sa skúša dialóg, o poschodie vyššie sa dolaďuje svetelný dizajn. Na stenách jednej z izieb sú nalepené desiatky strán Bulgakovovho listu adresovaného vláde Sovietskeho zväzu (ZSSR). Bulgakovov text o cenzúre, zákaze tvorby a postavení umelca v diktatúre sa stáva súčasťou priestoru rovnako ako svetlá, kulisy či herečky a herci. Herectvo, technici, produkcia aj dobrovoľníctvo riešia posledné detaily. Každý z nich vie, že nejde len o ďalšie predstavenie. Herečka: Lenka Barilíková Tanečníčky: Martina Dorozlová, Adela Poprocká, Mária Rašková. Foto: autorka Foto: autorka Utopenci vznikli na motívy denníkov a diel Michaila Bulgakova. Tvorcovia v nich reflektujú postavenie umelca v spoločnosti, ktorá podlieha strachu, agresii moci a tlaku na konformitu. Kľúčová otázka inscenácie je vzhľadom na Bulgakovovu tvorbu jasná: ako si zachovať vlastný hlas a čo sa stane, keď človek prestane veriť, že jeho práca má zmysel. Pri pohľade na históriu budovy aj na súčasnú situáciu nezávislej kultúry tieto otázky nepôsobia iba ako súčasť divadelného textu. Divadlo DPM v posledných mesiacoch upozorňuje na svoju finančnú situáciu. Podľa členiek a členov súboru budú po letných reprízach nútení na minimálne dve sezóny výrazne obmedziť alebo úplne zmraziť svoju činnosť. Utopenci sa tak stávajú nielen novou premiérou, ale aj jedným z posledných projektov, ktoré súbor pred plánovanou prestávkou uvedie. Inscenačný tím. Foto: autorka Potom má priestor stíchnuť. A spolu s ním aj činnosť súboru, ktorý ho počas posledných mesiacov premieňal na divadlo. Na papieri ide o rozpočty, grantové schémy a rozhodnutia fondov. V budove na Karpatskej ulici však tieto pojmy dostávajú konkrétnu podobu. Majú tváre herečiek a hercov, ktorí skúšajú svoje scény. Produkčných, ktorí zháňajú financie. Ľudí, ktorí po večeroch maľujú steny, presúvajú nábytok a pripravujú priestor pre diváctvo. Keď sa skončí posledná repríza, budova zostane stáť na svojom mieste. Otázne je, čo sa stane s príbehom, ktorý v nej vznikol. Možno práve v tom spočíva význam projektu Utopenci . Nie je len o jednej inscenácii. Je aj o tom, čo všetko môže vzniknúť, keď skupina ľudí dostane priestor tvoriť. A o tom, čo sa stráca, keď takýto priestor prestane existovať. Autorka je fotografka Lenka Garajová: Utopenci réžia Šimon Ferstl pohybová spolupráca Michal Heriban art direction Laura Štorcelová svetelný dizajn Jakub Ťapucha hudobná kompozícia Mário „Subtension“ Dočekal autorka textu Dav mlčí Ráchel Rimarčíková účinkujú Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Braňo Mosný, Lenka Barilíková, Naďa Gášeková, Richard Hainc, Martina Dorozlová, Adela Poprocká, Mária Rašková, Šimon Ferstl Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Cez zaprášené okná chátrajúceho objektu takmer nebolo vidno na ulicu, po ktorej hučali autá. Zo stien sa olupovala omietka, radiátory pamätali inú dobu, izby neboli prázdne. Keď dnu vstúpili členky a členovia Divadla DPM prvýkrát, našli miesto nesúce stopy po bývalých obyvateľkách a ich deťoch. Na stenách viseli detské kresby, v izbách stál starý nábytok a zabudnuté osobné veci. Budovu bolo treba vypratať a pripraviť na nový príbeh.

Jej minulosť však nezmizla úplne. Tvorcovia ju vedome zapojili do inscenácie. Na viacerých miestach sa objavili vytlačené novinové články pripomínajúce kauzu Maják nádeje spojenú s azylovým centrom pre týrané ženy a deti, ktoré v budove kedysi sídlilo. Nejde o náhodnú rekvizitu. Pripomína trpkú skutočnosť, že skôr než sa z domu stalo divadlo, bol súčasťou konfliktov a ľudských osudov. Z miesta, ktoré bolo témou verejnej diskusie o moci, bezškrupulóznych rozhodnutiach a ich dôsledkoch pre najzraniteľnejších, sa stalo dejisko inscenácie kladúcej podobné otázky.

Technici nastavujú svetlá. Na mobilnom telefóne svieti plán budovy rozdelený na jednotlivé miestnosti, v ktorých sa paralelne odohrávajú rôzne dejové línie. Scénografia sa mieša s architektúrou natoľko, že je čoraz ťažšie rozlíšiť, kde sa končí predstavenie a kde sa začína samotný priestor.

Divadlo DPM premieňalo budovu niekoľko mesiacov na miesto, kde sa divák nestáva pozorovateľom, ale súčasťou deja. Inscenácia sa odohráva v dome na Karpatskej ulici neďaleko železničného viaduktu v širšom centre Bratislavy. Namiesto klasického javiska vznikol priestor, v ktorom sa publikum pohybuje medzi miestnosťami, sleduje jednotlivé dejové línie a samo rozhoduje, ktorú postavu bude nasledovať.

Pre Divadlo DPM však nejde o prvý netradičný priestor. Súbor dlhodobo nepôsobí v jednej stálej budove. Svoje projekty realizoval na rôznych miestach a každé z nich sa na určitý čas stalo súčasťou predstavenia. Dom na Karpatskej ulici je ďalšou zastávkou tejto cesty a zároveň miestom, kde vznikla inscenácia Utopenci, ktorá premieňa samotnú budovu na súčasť deja.

Počas príprav na premiéru je budova stále plná života. V jednej miestnosti sa skúša dialóg, o poschodie vyššie sa dolaďuje svetelný dizajn. Na stenách jednej z izieb sú nalepené desiatky strán Bulgakovovho listu adresovaného vláde Sovietskeho zväzu (ZSSR). Bulgakovov text o cenzúre, zákaze tvorby a postavení umelca v diktatúre sa stáva súčasťou priestoru rovnako ako svetlá, kulisy či herečky a herci. Herectvo, technici, produkcia aj dobrovoľníctvo riešia posledné detaily. Každý z nich vie, že nejde len o ďalšie predstavenie.

Utopenci vznikli na motívy denníkov a diel Michaila Bulgakova. Tvorcovia v nich reflektujú postavenie umelca v spoločnosti, ktorá podlieha strachu, agresii moci a tlaku na konformitu. Kľúčová otázka inscenácie je vzhľadom na Bulgakovovu tvorbu jasná: ako si zachovať vlastný hlas a čo sa stane, keď človek prestane veriť, že jeho práca má zmysel. Pri pohľade na históriu budovy aj na súčasnú situáciu nezávislej kultúry tieto otázky nepôsobia iba ako súčasť divadelného textu.

Divadlo DPM v posledných mesiacoch upozorňuje na svoju finančnú situáciu. Podľa členiek a členov súboru budú po letných reprízach nútení na minimálne dve sezóny výrazne obmedziť alebo úplne zmraziť svoju činnosť. Utopenci sa tak stávajú nielen novou premiérou, ale aj jedným z posledných projektov, ktoré súbor pred plánovanou prestávkou uvedie.

Potom má priestor stíchnuť. A spolu s ním aj činnosť súboru, ktorý ho počas posledných mesiacov premieňal na divadlo.

Na papieri ide o rozpočty, grantové schémy a rozhodnutia fondov. V budove na Karpatskej ulici však tieto pojmy dostávajú konkrétnu podobu. Majú tváre herečiek a hercov, ktorí skúšajú svoje scény. Produkčných, ktorí zháňajú financie. Ľudí, ktorí po večeroch maľujú steny, presúvajú nábytok a pripravujú priestor pre diváctvo.

Keď sa skončí posledná repríza, budova zostane stáť na svojom mieste. Otázne je, čo sa stane s príbehom, ktorý v nej vznikol.

Možno práve v tom spočíva význam projektu Utopenci. Nie je len o jednej inscenácii. Je aj o tom, čo všetko môže vzniknúť, keď skupina ľudí dostane priestor tvoriť. A o tom, čo sa stráca, keď takýto priestor prestane existovať.

Autorka je fotografka

Lenka Garajová: Utopenci
réžia Šimon Ferstl
pohybová spolupráca Michal Heriban
art direction Laura Štorcelová
svetelný dizajn Jakub Ťapucha
hudobná kompozícia Mário „Subtension“ Dočekal
autorka textu Dav mlčí Ráchel Rimarčíková
účinkujú Lenka Libjaková, Tomáš Pokorný, Braňo Mosný, Lenka Barilíková, Naďa Gášeková, Richard Hainc, Martina Dorozlová, Adela Poprocká, Mária Rašková, Šimon Ferstl

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.