Uchopenie vlastnej inakosti
Kapitál
Autobiografia červeného priniesla Anne Carson medzinárodné uznanie už koncom 90. rokov minulého storočia. Originál vyšiel v roku 1998, avšak slovenský preklad Márie Modrovich sa nám dostal do rúk až tento rok. Napriek tomu, že kniha nesie podtitul Román vo veršoch a sleduje život hlavného hrdinu Géryona od detstva až po dospelosť, nejde o román v tradičnom zmysle slova. Najbližšie má ku coming-of-age rozprávaniu, keďže zachytáva najmä to, ako si človek vytvára identitu a hľadá miesto vo svete v období dospievania. Formálne je však kniha rovnako vzdialená románu ako typickej básnickej forme. Odsadené riadky, fragmentácia a práca s prázdnymi miestami môžu poéziu evokovať, no slúžia najmä na zachytenie reči a spomienok, cez ktoré Carson spredmetňuje jedinečnú a hlbokú skúsenosť. Podtitul knihu žánrovo nevymedzuje, ide skôr o metaforický návod na čítanie textu: napriek hybridnej forme autorka vyzýva čítať príbeh v jeho šírke, súvislostiach a s dôrazom na charaktery postáv a ich premenu. Kniha voľne nadväzuje na antický mýtus, o ktorom Stésichoros (v texte bez vysvetlenia uvedený v anglickej podobe ako Stesichorus) napísal dlhú lyrickú skladbu, z ktorej sa zachovali iba fragmenty. V nich vystupuje Géryonés, červený okrídlený netvor – najčastejšie zobrazovaný s tromi hlavami – žijúci na ostrove Erytheia, kde sa stará o čriedu dobytka, až kým ho jedného dňa nezabije Herakles. Carson na úvod vkladá vlastné preklady fragmentov básnika Stésichora a do Apendixu A, B a C reálie jeho života. V jej interpretácii je však Géryonés citlivý chlapec vyrastajúci v nepriaznivom rodinnom prostredí, dokonca zneužívaný vlastným bratom. Písanie autobiografie sa preňho stáva spôsobom, ako zvládnuť frustráciu. Neskôr túto potrebu zaznamenávať svet pretavuje do fotografovania. Carson v texte opakovane prepája médiá — text, obraz a zvuk — čím poukazuje na zmyslové utváranie identity. Nie všetko sa zmestí do slov, realita sa dá archivovať rôznymi spôsobmi. Podobne funguje aj nahrávanie zvukov sopiek, ktorému sa venuje Herakles s priateľom Ancashom. Ťažiskovou témou knihy je vzťah medzi Géryonom a Heraklom. Géryonés sa do staršieho chlapca zamiluje, no ich vzťah sa po krátkom čase rozpadne. Herakles posiela Géryona domov z miesta ich spoločného prebývania, pričom Géryona rozchod mimoriadne emocionálne zasiahne. O niekoľko rokov sa znovu stretávajú v Buenos Aires. Tentoraz aj s novým Heraklovým priateľom Ancashom, ktorý ako jediný otvorene hovorí o Géryonových krídlach, pričom ich vníma ako znak jeho odlišnosti. Géryonés sa ich aktívne snaží skrývať pod bundou, no stále sú viditeľné. Ancashovi pripomenie ľudí nazývaných Yazcol Yazcamac , „tých, ktorí išli, videli a vrátili sa“, teda bytosti, ktoré „prežili“ vrhnutie do sopky a vrátili sa s krídlami. Tento obraz považujem za jeden z kľúčových momentov textu: prežiť znamená prejsť absolútnym peklom, napriek tomu sa vrátiť späť do sveta a fungovať v ňom aj naďalej. Géryonés je v antickom mýte jednoducho príšerou, ktorú treba zabiť. V Autobiografii červeného sa však jeho inakosť transformuje do podoby spoločenskej a existenciálnej odlišnosti. Jeho obludnosť sa tentoraz spája so spôsobom, akým na človeka nahliada jeho okolie – Géryonés je iný, citlivý a zraniteľný, a práve táto odlišnosť z neho robí niekoho, koho svet vníma ako cudzieho. Anne Carson tak prepisuje antický mýtus do aktuálnej skúsenosti inakosti: namiesto boja hrdinu s obludou sledujeme spoločnosť, ktorá z človeka, ktorého vníma ako iného, sama vytvára monštrum. Hoci Géryonés nie je v texte explicitne označený ako queer osoba, zažíva homosexuálny vzťah, pričom jeho životná skúsenosť je predovšetkým skúsenosťou odlišnosti. Autobiografia červeného je preto viac než experiment, dotváranie a pretváranie známeho antického mýtu. Je správou o skúsenosti človeka, ktorý prežíva vlastnú inakosť. O tom, ako sa queer subjekt formuje cez hanbu, odmietnutie, túžby a neustálu potrebu pozerať sa na seba zvonka. Géryonove krídla nesúvisia len so slobodou, ale fungujú v diele ako odlišnosť, ktorá je rovnako nezmazateľná pre hlavného hrdinu, ako je neuchopiteľná pre jeho okolie. Carson nezobrazuje queer identitu iba ako tému, ale aj ako spôsob bazálnej existencie vo svete, ktorý človeka núti konformne zapadnúť či interpretovať vlastnú inakosť ako znak odpornej obludnosti smerujúcej k izolácii. Anne Carson: Autobiografia červeného . Bratislava: OZ Vlna/Drewo a srd, 2026. Autorka je doktorandkou v Ústave slovenskej literatúry SAV, v. v. i. Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Autobiografia červeného priniesla Anne Carson medzinárodné uznanie už koncom 90. rokov minulého storočia. Originál vyšiel v roku 1998, avšak slovenský preklad Márie Modrovich sa nám dostal do rúk až tento rok.
Napriek tomu, že kniha nesie podtitul Román vo veršoch a sleduje život hlavného hrdinu Géryona od detstva až po dospelosť, nejde o román v tradičnom zmysle slova. Najbližšie má ku coming-of-age rozprávaniu, keďže zachytáva najmä to, ako si človek vytvára identitu a hľadá miesto vo svete v období dospievania. Formálne je však kniha rovnako vzdialená románu ako typickej básnickej forme. Odsadené riadky, fragmentácia a práca s prázdnymi miestami môžu poéziu evokovať, no slúžia najmä na zachytenie reči a spomienok, cez ktoré Carson spredmetňuje jedinečnú a hlbokú skúsenosť. Podtitul knihu žánrovo nevymedzuje, ide skôr o metaforický návod na čítanie textu: napriek hybridnej forme autorka vyzýva čítať príbeh v jeho šírke, súvislostiach a s dôrazom na charaktery postáv a ich premenu.
Kniha voľne nadväzuje na antický mýtus, o ktorom Stésichoros (v texte bez vysvetlenia uvedený v anglickej podobe ako Stesichorus) napísal dlhú lyrickú skladbu, z ktorej sa zachovali iba fragmenty. V nich vystupuje Géryonés, červený okrídlený netvor – najčastejšie zobrazovaný s tromi hlavami – žijúci na ostrove Erytheia, kde sa stará o čriedu dobytka, až kým ho jedného dňa nezabije Herakles. Carson na úvod vkladá vlastné preklady fragmentov básnika Stésichora a do Apendixu A, B a C reálie jeho života. V jej interpretácii je však Géryonés citlivý chlapec vyrastajúci v nepriaznivom rodinnom prostredí, dokonca zneužívaný vlastným bratom. Písanie autobiografie sa preňho stáva spôsobom, ako zvládnuť frustráciu. Neskôr túto potrebu zaznamenávať svet pretavuje do fotografovania. Carson v texte opakovane prepája médiá — text, obraz a zvuk — čím poukazuje na zmyslové utváranie identity. Nie všetko sa zmestí do slov, realita sa dá archivovať rôznymi spôsobmi. Podobne funguje aj nahrávanie zvukov sopiek, ktorému sa venuje Herakles s priateľom Ancashom.
Ťažiskovou témou knihy je vzťah medzi Géryonom a Heraklom. Géryonés sa do staršieho chlapca zamiluje, no ich vzťah sa po krátkom čase rozpadne. Herakles posiela Géryona domov z miesta ich spoločného prebývania, pričom Géryona rozchod mimoriadne emocionálne zasiahne. O niekoľko rokov sa znovu stretávajú v Buenos Aires. Tentoraz aj s novým Heraklovým priateľom Ancashom, ktorý ako jediný otvorene hovorí o Géryonových krídlach, pričom ich vníma ako znak jeho odlišnosti. Géryonés sa ich aktívne snaží skrývať pod bundou, no stále sú viditeľné. Ancashovi pripomenie ľudí nazývaných Yazcol Yazcamac, „tých, ktorí išli, videli a vrátili sa“, teda bytosti, ktoré „prežili“ vrhnutie do sopky a vrátili sa s krídlami. Tento obraz považujem za jeden z kľúčových momentov textu: prežiť znamená prejsť absolútnym peklom, napriek tomu sa vrátiť späť do sveta a fungovať v ňom aj naďalej.
Géryonés je v antickom mýte jednoducho príšerou, ktorú treba zabiť. V Autobiografii červeného sa však jeho inakosť transformuje do podoby spoločenskej a existenciálnej odlišnosti. Jeho obludnosť sa tentoraz spája so spôsobom, akým na človeka nahliada jeho okolie – Géryonés je iný, citlivý a zraniteľný, a práve táto odlišnosť z neho robí niekoho, koho svet vníma ako cudzieho. Anne Carson tak prepisuje antický mýtus do aktuálnej skúsenosti inakosti: namiesto boja hrdinu s obludou sledujeme spoločnosť, ktorá z človeka, ktorého vníma ako iného, sama vytvára monštrum. Hoci Géryonés nie je v texte explicitne označený ako queer osoba, zažíva homosexuálny vzťah, pričom jeho životná skúsenosť je predovšetkým skúsenosťou odlišnosti.
Autobiografia červeného je preto viac než experiment, dotváranie a pretváranie známeho antického mýtu. Je správou o skúsenosti človeka, ktorý prežíva vlastnú inakosť. O tom, ako sa queer subjekt formuje cez hanbu, odmietnutie, túžby a neustálu potrebu pozerať sa na seba zvonka. Géryonove krídla nesúvisia len so slobodou, ale fungujú v diele ako odlišnosť, ktorá je rovnako nezmazateľná pre hlavného hrdinu, ako je neuchopiteľná pre jeho okolie. Carson nezobrazuje queer identitu iba ako tému, ale aj ako spôsob bazálnej existencie vo svete, ktorý človeka núti konformne zapadnúť či interpretovať vlastnú inakosť ako znak odpornej obludnosti smerujúcej k izolácii.
Anne Carson: Autobiografia červeného. Bratislava: OZ Vlna/Drewo a srd, 2026.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.