Pánove nástroje nerozoberú pánov dom. Ani nerozosmejú publikum
Kapitál
Jedno z feministických meme hovorí, že muži by mali byť radi, že ženy chcú len rovnoprávnosť, a nie pomstu za všetky tie storočia patriarchátu. Ak by totiž tá pomsta vyzerala ako vo filme Ladies First (Netflix), niet divu, že by muži ku kormidlu púšťali ženy len so zaťatými zubami. Damien (Sacha Baron Cohen) je veľké zviera v reklamnej agentúre a veľké prasa vo vzťahu k ženám. Tie pod 26 vníma ako sexuálny objekt, tie staršie sú preňho irelevantné a neviditeľné. Kolegyni na brainstormingu skáče do reči a privlastňuje si jej nápady, do upratovačky doslova vráža a ešte sa na ňu osopí, že neuhne. A potom príde dea ex machina: nehoda, rana do hlavy a Damien sa preberie vo svete, v ktorom vládnu ženy. Alexa je Alexo, King's Cross je Queen's Cross, z Damienových sexistických kolegov sú recepční a asistenti a návšteva u rodičov vyzerá tak, že muži varia a obsluhujú, zatiaľ čo ženy pozerajú futbal a prdia na gauči. https://youtu.be/yeetI2DfbaE?si=4u0nsVx2T2ZDFon9 Pomenovanie nerovností však kĺže po povrchu a nefunguje ani ako groteska. Nakupovanie push‑upky na semenníky v predajni Victor's Secret či makeover scéna s depiláciou a hodinami spinningu je asi také vtipné, ako keď sa Peter Marcin v Uragáne prezliekal za pani Máriu. Upoteným slovným hračkám ako „fatherfucker“ alebo „drama king“ chýba už len sitkomový smiech publika. Celé to korunuje otravný voiceover, ktorý divákom ako deťom v rozprávke sľubuje, že všetko dobre dopadne. Doslovnosť je miestami bolestivá. Ťažko uveriť, že by sa vo svete, v ktorom by vládli ženy, obtierali o bezbraných mužov v MHD. Že by ženy vymysleli rovnakú patriarchálnu hierarchickú štruktúru, akou je katolícka cirkev a na jej čele by stála pápežka. Zaujímavejší alternatívny vesmír sa pokúsil načrtnúť film Grety Gerwig Barbie , v ktorom síce tiež vládnu ženy, no muži v ňom nie sú nijako utláčaní, podporujú sa a Ken si uvedomí, že je „just Ken“ až po skoku do reálneho sveta. Lepší svet je možný, no prehodením rolí v tom nerovnom svete sa k nemu nedopracujeme. Reni Eddo‑Lodge v knihe Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase píše, že rovnosť neznamená získať symbolický podiel na moci v nespravodlivom systéme. Audre Lorde nás už v roku 1979 varovala, že pánov dom sa nám nikdy nepodarí zbúrať s pomocou pánových nástrojov. Girlboss feministky deväťdesiatych a dvetisícich rokov nám radili oprieť sa do toho, hovoriť hlasnejšie, ale hlbším hlasom, v práci multitaskovať ako doma a domácnosť manažovať ako firmu (a často delegovať prekérne domáce práce na chudobnejšie ženy z horších pomerov). Nečudo, že absencia zmysluplnejšej vízie než nedosiahnuteľných korporátnych kariér v neskorom kapitalizme vohnala mnohé ženy do náručia tradwife hnutia a mužov do pazúrov manosféry. Ladies first je prerábkou francúzskeho filmu I am not an easy man z roku 2018. Ten taktiež pracuje s prehodením tradičných mužsko‑ženských rolí, rovnako poukazuje na škodlivé stereotypy a arbitrárnosť ideálov krásy (hlavný hrdina zažije od náhodnej známosti z baru shaming za neoholenú hruď ako „nehygienickú“, a neskôr si hrudník holí na tenký pásik), no nenaskakuje na lacné vtipy. O tom, ako sa v patriarcháte cítia ženy, viac než tepláky s nápisom HOT na zadku vypovie scéna, kde si viditeľne zdrvený hlavný hrdina dáva na bare pivo, a hneď ho obkľúčia lačné ženy predátorsky komentujúce jeho vyzývavý či absentujúci úsmev. https://youtu.be/2bFHdkzqSZA?si=XmQsPWijaQYWwW82 Francúzska predloha je vďaka uveriteľnejším medziľudským vzťahom a otvorenému koncu hlbšia. Má skvelé scény, ako pôrod v stoji, kde žena pripomína skôr vrcholovú atlétku než pasívnu hysterku, ktorej pôrodník vysvetľuje, ako má dýchať. Hneď, ako žena porodí, však aj tu tradične nakráča do práce, zatiaľ čo o deti sa ostáva starať muž. God forbid, že by v alternatívnom vesmíre miesto kariérneho rebríčka existoval univerzálny príjem a starostlivosť by bola oceňovaná viac než výkon. Tieto komplexné riešenia komédia na Netflixe síce neponúka, ale môže k nim aspoň otvoriť diskusiu. Autorka pracuje v marketingu Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
Jedno z feministických meme hovorí, že muži by mali byť radi, že ženy chcú len rovnoprávnosť, a nie pomstu za všetky tie storočia patriarchátu. Ak by totiž tá pomsta vyzerala ako vo filme Ladies First (Netflix), niet divu, že by muži ku kormidlu púšťali ženy len so zaťatými zubami.
Damien (Sacha Baron Cohen) je veľké zviera v reklamnej agentúre a veľké prasa vo vzťahu k ženám. Tie pod 26 vníma ako sexuálny objekt, tie staršie sú preňho irelevantné a neviditeľné. Kolegyni na brainstormingu skáče do reči a privlastňuje si jej nápady, do upratovačky doslova vráža a ešte sa na ňu osopí, že neuhne.
A potom príde dea ex machina: nehoda, rana do hlavy a Damien sa preberie vo svete, v ktorom vládnu ženy. Alexa je Alexo, King's Cross je Queen's Cross, z Damienových sexistických kolegov sú recepční a asistenti a návšteva u rodičov vyzerá tak, že muži varia a obsluhujú, zatiaľ čo ženy pozerajú futbal a prdia na gauči.
Pomenovanie nerovností však kĺže po povrchu a nefunguje ani ako groteska. Nakupovanie push‑upky na semenníky v predajni Victor's Secret či makeover scéna s depiláciou a hodinami spinningu je asi také vtipné, ako keď sa Peter Marcin v Uragáne prezliekal za pani Máriu. Upoteným slovným hračkám ako „fatherfucker“ alebo „drama king“ chýba už len sitkomový smiech publika. Celé to korunuje otravný voiceover, ktorý divákom ako deťom v rozprávke sľubuje, že všetko dobre dopadne.
Doslovnosť je miestami bolestivá. Ťažko uveriť, že by sa vo svete, v ktorom by vládli ženy, obtierali o bezbraných mužov v MHD. Že by ženy vymysleli rovnakú patriarchálnu hierarchickú štruktúru, akou je katolícka cirkev a na jej čele by stála pápežka. Zaujímavejší alternatívny vesmír sa pokúsil načrtnúť film Grety Gerwig Barbie, v ktorom síce tiež vládnu ženy, no muži v ňom nie sú nijako utláčaní, podporujú sa a Ken si uvedomí, že je „just Ken“ až po skoku do reálneho sveta.
Lepší svet je možný, no prehodením rolí v tom nerovnom svete sa k nemu nedopracujeme. Reni Eddo‑Lodge v knihe Prečo sa už s bielymi nerozprávam o rase píše, že rovnosť neznamená získať symbolický podiel na moci v nespravodlivom systéme. Audre Lorde nás už v roku 1979 varovala, že pánov dom sa nám nikdy nepodarí zbúrať s pomocou pánových nástrojov.
Girlboss feministky deväťdesiatych a dvetisícich rokov nám radili oprieť sa do toho, hovoriť hlasnejšie, ale hlbším hlasom, v práci multitaskovať ako doma a domácnosť manažovať ako firmu (a často delegovať prekérne domáce práce na chudobnejšie ženy z horších pomerov). Nečudo, že absencia zmysluplnejšej vízie než nedosiahnuteľných korporátnych kariér v neskorom kapitalizme vohnala mnohé ženy do náručia tradwife hnutia a mužov do pazúrov manosféry.
Ladies first je prerábkou francúzskeho filmu I am not an easy man z roku 2018. Ten taktiež pracuje s prehodením tradičných mužsko‑ženských rolí, rovnako poukazuje na škodlivé stereotypy a arbitrárnosť ideálov krásy (hlavný hrdina zažije od náhodnej známosti z baru shaming za neoholenú hruď ako „nehygienickú“, a neskôr si hrudník holí na tenký pásik), no nenaskakuje na lacné vtipy. O tom, ako sa v patriarcháte cítia ženy, viac než tepláky s nápisom HOT na zadku vypovie scéna, kde si viditeľne zdrvený hlavný hrdina dáva na bare pivo, a hneď ho obkľúčia lačné ženy predátorsky komentujúce jeho vyzývavý či absentujúci úsmev.
Francúzska predloha je vďaka uveriteľnejším medziľudským vzťahom a otvorenému koncu hlbšia. Má skvelé scény, ako pôrod v stoji, kde žena pripomína skôr vrcholovú atlétku než pasívnu hysterku, ktorej pôrodník vysvetľuje, ako má dýchať. Hneď, ako žena porodí, však aj tu tradične nakráča do práce, zatiaľ čo o deti sa ostáva starať muž.
God forbid, že by v alternatívnom vesmíre miesto kariérneho rebríčka existoval univerzálny príjem a starostlivosť by bola oceňovaná viac než výkon. Tieto komplexné riešenia komédia na Netflixe síce neponúka, ale môže k nim aspoň otvoriť diskusiu.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.