OnlyFans a posledná bašta amerického sna

Nedávno bola odvysielaná tretia a záverečná séria jednej z najúspešnejších produkcií platformy HBO – Euphoria (2019 – 2026) od tvorcu Sama Levinsona. Mnohé fanúšičky a fanúšikovia seriálu sa v posledných týždňoch snažili pochopiť, prečo sa dielo, ktoré im prinieslo generačne definujúce zážitky, začalo vyznačovať nesúrodosťou, šablónovitými riešeniami a zmenou elementárnych charakteristík postáv. Príčiny tohto prepadu sa môžu nachádzať v hlbšej podstate seriálu Euphoria a v predtým skrytých limitoch jeho formálnej plasticity.

Euphoria počas prvých dvoch sérií sledovala skupinu kalifornských stredoškoláčok – z veľkej väčšiny dievčat a niekoľkých chlapcov. Postavy bojujúce so závislosťami a agresivitou usilovali o prežitie a dominanciu vo svete plnom drog, násilia a sexu, ktorý používali ako      nástroj moci a zrady. Tretia séria, ktorá vznikla s väčším časovým odstupom, sleduje ich dospelácke životy po skončení strednej školy (žiadna z nich nešla na univerzitu). Hoci spočiatku pôsobia ich peripetie rôznorodo, postupne sa prepletú a spoja – akoby stredná škola ich životné dráhy osudovo zomkla.

Paletu neónových a pastelových farieb – typickú pre fotografiu kanadskej umelkyne Petry Collins, ktorej estetiku použili tvorcovia seriálu v prvých dvoch sériách – vystriedal v tretej sérii tarantinovský hyperrealizmus a farby pripomínajúce seriál Breaking Bad. So zmenou farebného spektra zároveň zhrublo rozprávačské remeslo. Postavy začali pôsobiť ako projekčné plochy pre archetypálne tézy o americkom sne a zlomenej Amerike, ktorá usiluje o pochopenie samej seba.

Ženy môžu zbohatnúť

Nadprirodzený pocit z rozprávania Euphorie, ktoré v tretej sérii prepojí osudy rôznorodých spolužiačok a spolužiakov zo strednej školy, je znásobený druhým dominantným rozprávačským riešením: takmer všetky ženské postavy sú v nejakej miere a podobe zapojené do sex biznisu. Ten sa pôsobením platformy OnlyFans premieňa a stiera hranice medzi herectvom, všeobecne tvorbou online obsahu a pornografiou. S novými podmienkami práce sa preskupujú aj formy ekonomickej samostatnosti žien a mužskej kontroly. Sam Levinson prezentuje OnlyFans ako nové odvetvie a spôsob uplatnenia pre ženy, ale zároveň svoje hrdinky pracujúce v online sex biznise stvárňuje výlučne ako dočasne alebo zdanlivo emancipované. Nezdá sa ale, že cieľom tejto expozície je snaha kriticky komentovať exploitatívnu kontrolu a konzumáciu ženských tiel, keďže kamerové oko Euphorie na nej labužnícky participuje. Levinsonovi zrejme išlo skôr o vyvolanie poetického kontrapunktu k archetypálnemu americkému mýtu, zloženému z predstáv mužskej slobody, mužského poriadku a zároveň mužských neobmedzených možností.

Jasmine Melody o OnlyFans v Euphorii píše, že americký sen vznikol ako prísľub od mužov pre iných mužov, pričom ženy predstavovali výhru na konci cesty ku kapitálu. OnlyFans podľa nej predstavuje vyčírený kapitalizmus pre ženy: hromadenie majetku pri využití dostupných možností, bez potreby vstupného bohatstva a známostí. Muži v dôsledku OnlyFans fenoménu prišli o dve ilúzie naraz: o americký sen zbohatnutia od nuly (teraz realisticky dostupný skôr ženám) a o ženu ako výhru.

V Euphorii predstavuje OnlyFans až mýtický posledný front amerického sna, ktorého symbolika aj explicitné zastúpenie v rôznych hláškach formujú toporný leitmotív tretej série. Zdanlivo nezávislé ženy sú v tomto novom americkom sne podriadené algoritmu, pre ktorý sa musia zapájať do ponižujúcich kalkulácií a intríg. V poslednej fáze príbehu sa zdecimujú na sexuálne otrokyne, ktoré vo svojich životoch nemôžu rozhodovať už o ničom, pričom vyslobodiť ich dokážu jedine muži – pištoľníci. Tento temný obrat v skúmaní OnlyFans fenoménu v Euphorii pôsobí až podozrivo kruto, takmer ako keby rozprávanie motivovala pomsta nezávislým onlyfanskám a fantázia ich pokorenia. V celkovej perspektíve nie je vôbec jasné, čo sa Euphoria snaží povedať o práci v sex biznise, keďže jej analýza pôsobí súčasne odsudzujúco aj voyeristicky.

Žánrová úzkosť

Divácke pocity zmaru z Euphorie by sa dali pomenovať aj ako žánrová frustrácia. Tá nastáva pri zmene žánru vnútri diela, ktorá otáča logiku jeho sveta. So zmenou žánru sa obracajú aj psychologické princípy, ktoré definovali túžby postáv a spôsoby, akými reagujú na konflikt. Z Cassie, ktorá na strednej bývala zraniteľnou romantičkou, sa stane takmer nespoznateľná mašina na tvorbu pornografického obsahu. V zmysle absurdity jej príbehovej linky je postava neskonale hlúpa aj geniálna a nezničiteľná zároveň (bez akéhokoľvek tréningu dokáže na castingu do televízneho seriálu zahrať shakespearovský monológ). Najhoršie dôsledky zmien tretej série schytala Jules, predtým nezávislá polyamorná transrodová umelkyňa. V tretej sérii je z nej podrobená žena uväznená v luxusnom apartmáne svojho sugar daddyho, ktorý jej nedovolí iný intímny vzťah. Z rozprávania nie je dostatočne jasné, prečo Jules taký život akceptuje. Výrazne sa zmenil aj Nate, predtým mocný násilník, v tretej sérii zvláštne pokorený neúspešný developer.

Viacerí komentujúci a komentujúce na sociálnych sieťach poukázali na to, že tretia séria Euphorie zlyháva na technickom probléme vedenia príbehových vlákien vo viacerých žánroch. Zmena žánru v tretej sérii sa dá ukočírovať, ale rozpad metódy spočíva v simultánnom rozvinutí viacerých žánrov, ktoré nedokážu medzi sebou nájsť spoločný emocionálny register. Séria aj vo vnútri jednotlivých epizód morfuje medzi erotickou komédiou, čiernou satirou na zákulisie filmového priemyslu v Hollywoode, neo-noir na spôsob Sin City, sociálnou drámou či rozprávkovo pôsobiacim trópom damsel in distress – záchrany dámy v ťažkostiach. Tarantinovská satira si nerozumie s pozostatkami emo-romantizmu pôvodnej Euphorie, a navzájom oslabujú svoje účinky.

Spiritually Israeli

Seriál Euphoria vznikol ako remake izraelskej televíznej minisérie (Oforia v hebrejčine, tvorca Ron Leshem), ktorá bola vysielaná v rokoch 2012 a 2013. Izraelský tvorca Ron Leshem v tvorbe americkej Euphorie figuroval ako producent a scenárista. Tínedžeri a tínedžerky v Oforia čelia dôsledkom vraždy pred klubom, drogám a párty životu, pričom zdrojom konfliktu je aj nábor do Izraelských obranných síl (IDF) a dezertérstvo, ako aj snívanie o kariére pilotky v IDF spojené s užívaním halucinogénnych húb. Niektoré hlasy tvrdia, že Euphoria Sama Levinsona nedokáže zaprieť izraelské „korene“ a určitú estetiku nadradenosti, pričom obe produkcie môže charakterizovať odcudzenie tínedžerského života v západnom imperiálnom jadre, respektíve jeho predĺženej súčasti.

Z hľadiska formy už na prvý pohľad platí, že seriály by mohli byť iba ťažko odlišnejšie. Oforia síce má s americkou verziou spoločné tematické jadro, ale až Euphoria Sama Levinsona dokázala na tomto základe vybudovať temne snovú vizualitu, ktorá externalizuje a dotvára vnútorné svety krehkých mladých ľudí. Na nástupe Euphorie ako fenoménu je pritom paradoxné, že stvárňuje tínedžerskú kultúru plnú drog, sexu a násilia v čase úbytku užívania drog a sexuálnej aktivity u americkej mládeže, ktorý bol zaznamenaný už v roku 2018, teda v čase vzniku prvej série. Euphoria tak vždy vyznievala šokujúco či dekadentne v zmysle zobrazenia vlastného autonómneho sveta, a nie ako vhľad do autentickej či mainstreamovej kultúry generácie Z.

Nespravodlivosť a karma

Na postavách Euphorie a tínedžerských postavách obecne je príťažlivé a scenáristicky vďačné, že ide o bytosti, ktoré na krízy často reagujú deštruktívnym a eruptívnym spôsobom. Tínedžeri a tínedžerky ešte nemajú plne vyvinutý prefrontálny kortex, oblasť mozgu zameranú na plánovanie, sústredenie a sebakontrolu. Argentínska spisovateľka Mariana Enriquez na jednej besede povedala, že tínedžeri sú „monštrá“ a ich telá sú „v rozpade“.

Euphoria vždy dokázala umne pracovať s poetikou tínedžerskej monštruóznosti. Nikdy však nemala metodicky prepracovaný naratív a do veľkej miery závisela od dramatickej funkcie vizuálneho štýlu, prvotriednych hereckých kapacít a fragmentujúcich zmien času a priestoru, ktoré jej dodávali quality TV lesk. Tieto nástroje zároveň súzneli so stredoškolským prostredím a tínedžerským prežívaním traumy, straty blízkej osoby, rôznych fixácií a hrôzy z opustenia. V „dospeláckom“ svete tvorca Euphorie stráca túto bázu a spolu s ňou i stabilnú organizáciu seriálovej formy.

Pár mesiacov pred Euphoriou bola na Netflixe zverejnená tretia a posledná séria austrálskeho rebootu Heartbreak High (2022 – 2026, Hannah Carroll Chapman), ktorá podobne ako Euphoria čelila úlohe ukončiť príbehové línie krehkých a impulzívnych protagonistov a protagonistiek na prahu dospelosti. Dej sa uzavrel zároveň so skončením absolventského ročníka, takže nečelil problému zmeny prostredia. Heartbreak High naprieč svojimi sezónami vytrvalo ukazoval, že na tínedžerské drámy a spôsoby pomsty neraz najviac doplácajú sociálne najslabší, zatiaľ čo mládež z lepších pomerov dokáže porušovanie pravidiel ustáť bez dôsledkov. Seriál zároveň citlivo stvárnil siahodlhé traumatické dôsledky policajnej agresie na mladíka s aboriginskou identitou.

Euphoria nie je obdarená takýmto vhľadom a úprimným záujmom o pozorovanie spoločenských nerovností. Záverečná séria sa zaujíma prioritne o eróziu americkej vyššej strednej triedy, ktorú hyperbolicky stvárňuje cez bankrot developera Natea a prácu jeho manželky Cassie na OnlyFans ako jediný spôsob ekonomickej záchrany. Natea pritom nezruinujú „väčšie ryby“ na trhu, ale environmentálne regulácie, ktoré komplikujú čítanie jeho pádu a presúvajú ho skôr do oblasti zaslúženej rany osudu za jeho predošlé násilné správanie sa voči ženám.

Nevyjasnená analýza nespravodlivosti charakterizuje aj ďalšie oblasti príbehu. Systémy štátnej aj kriminálnej moci – od drogovo-striptízového impéria po DEA (Americký protidrogový úrad) – tlačia hlavnú protagonistku Rue na okraj sebazničenia, avšak ich kritika vyznieva akosi neúprimne v registri tarantinovskej absurdity. A keď dôjde k tragédiám, ktoré nenapraviteľne rozvrátia rozprávačský svet, je už akosi neskoro na to, aby séria dohnala, čo stratila z potenciálu sociálnej drámy.

Kozmopolitná a pastorálna Amerika

Hlavná protagonistka Rue, ktorá je rozprávačkou a zároveň tkanivom prepájajúcim všetky línie seriálu, hľadá celý čas pocit eufórie. Ten sa v tretej sérii presúva zo sféry drog do oblasti náboženských zjavení a konštruktu archetypálne amerického, rozumej kresťanistického fundamentu, ktorý by ju hypoteticky ochránil od násilného života pešiaka v drogovom biznise.

Rue ako maskulínne kódovaná kvír žena v tretej sérii balansuje na hranách archetypálnej duality amerických konzervatívnych hodnôt a amerického hedonizmu. Užíva si spoločnosť žien pracujúcich v sexbiznise a zároveň sníva o idylickom živote na farme fundamentalistických kresťanov – takzvaný homesteading movement –, ktorá ju očarila pri pašovaní drog. Idylický návrat na fundamentalistickú kresťanskú usadlosť uzatvára celý seriál a zároveň završuje Levinsonovu ideologickú sugesciu. V poslednom zábere na texaskú prériu, farmu a zástavu Spojených štátov autor s udychčanou gráciou „odhaľuje“ jadro Ameriky a jej rozporov.

Niečo tu ale nesedí. Prečo seriál o životoch zasnívanej mládeže končí praobyčajným záberom texaskej farmy? Označuje únik pred neduhmi mesta aj stratu snového registra vnímania a vzťahov, ktorý sa v Euphorii predtým tak fascinujúco materializoval? Je život bez kriminálneho násilia, jedovatých látok, zneužívania a traumy možný iba mimo spoločnosti, a zároveň v prostredí prísnej patriarchálnej kontroly žien?

Odpoveď Euphorie na tieto otázky sa dá nájsť opäť v motíve americkej krajiny ako priestoru tvorby experimentálneho kapitálu. Ak Spojené štáty v Euphorii predstavujú vysilené prostredie, v ktorom sa minuli tradičné aj „tradične experimentálne“ ekonomické príležitosti, a otvorenie nových prístupov k bohatstvu je možné už len cez online formy exploitácie (ktoré však produkujú nové obmedzenia), je to práve off-grid fundamentalistický homestead, ktorý vyvstáva ako alternatívna forma prebytku a plodnosti v kontraste k nedostatku a vyschnutiu zdrojov inde.

Keď Rue v začiatkoch tretej série navštívi farmu, napije sa „najlepšieho mlieka, aké kedy mala“ a začne sa zaujímať o Bibliu. Neskôr sa tento záujem prenesie na postavu Lexi, ktorú Sam Levinson opakovane využíva ako vedmu fungujúcu mierne „nad“ fikčným svetom, s presahom k vyššiemu poznaniu a zároveň jeho vlastný hlas. Lexi v monológu o Biblii uvažuje nad tým, že ľudia v jej príbehoch pretrvávajú a bojujú navzdory pohromám. Zdá sa teda, že filozofické riešenie Ameriky v kríze je podľa Euphorie jednoducho „biblicky“ pretrvať.

Americká krása nás spasí

Komentátorka @clios_world_official v súvislosti s Euphoriou pomenovala klišé tróp „temnejšej stránky Ameriky“ a otázky „Čo je Amerika?“ ako účelový nástroj na pozdvihnutie prestíže filmového či seriálového diela. Tento tróp ale Sam Levinson zapája v období, kedy skúmanie podstaty americkosti nie je také pútavé, ako bolo v čase Americkej krásy (Sam Mendes, 1999) a ďalších filmov so slovom americký/á v názve. Vtedy mohla americká „temnota“ pôsobiť autenticky ako subverzia vplyvnej americkej propagandy a normatívneho amerického poriadku.

Zdá sa teda, že problémom tretej série Euphorie je strata pôvodnej tematickej substancie, ktorú nahrádza multižánrovosť a rozoberanie podstaty americkosti. A to je, ako povedala @clios_world_official, „inštitucionálne odmeňované“. V tejto najambicióznejšej oblasti Euphoria ale nakoniec zlyháva najviac. Namiesto koherentnej kritiky sa Euphoria pokúša o mýtické zachytenie americkosti v rozklade pôvodného prepychu. Povedzme, o novú americkú gotiku. Vplyvom formálnych zlyhaní sa však sama stáva takouto gotikou – rozpadom pôvodnej formy v dôsledku vlastnej neriešiteľnosti, a azda aj problematických či nevyjasnených ambícií tvorcu.

Ak by som si chcela od Levinsona prepožičať jeho fatalistický prístup k americkej látke, povedala by som, že tretia séria Euphorie vystihuje fašizujúce Spojené štáty a so svojimi podivnými konzervatívnymi posolstvami je súčasťou ich hlbokej premeny. Tá, podobne ako všetky Americana klišé Euphorie, často v rozličnej rétorike pôsobí ezotericky, čím zakrýva svoje materiálne príčiny.

Aj americký sen v Euphorii opakovane účinkuje nie ako historicky ukotvený ekonomický mýtus, ale ako tajuplná šifra. Tá síce odkazuje na kultúrne ukotvenú a stále modulujúcu predstavivosť o americkom kultúrno-ekonomickom teréne, ale vo výsledku slúži dominantnému režimu americkej výnimočnosti, z pohľadu ktorého americké krízy a skazy amerického sna riadia akési hĺbkové, bytostne americké vyššie sily. Zásahom vyššej moci umiera aj jedna z hlavných postáv. V rovnakom čase sa však na farme narodí nové teliatko. Americká krajina sa tak lieči a obnovuje, a tento nativistický princíp je ponúknutý ako jediná odpoveď na deštruktívne procesy amerického kapitalizmu. Skôr našťastie než žiaľbohu sa ale kapacita tvarovať závažné posolstvá v seriáli Euphoria vyčerpala rýchlejšie, ako mohla tento postulát doručiť s presvedčivou ideologickou silou.

Autorka je spisovateľka

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.