Koľko stupňov musí byť, aby ste začali konať?
Kapitál
Vláde je ľahostajné, že ľudia zomierajú z horúčav. Nám to ľahostajné byť nemôže, žiadajme jasné kroky.
Vláde je ľahostajné, že ľudia zomierajú z horúčav. Nám to ľahostajné byť nemôže, žiadajme jasné kroky.
„Prichádza druhá vlna horúčav a ja mám obavy, ako tieto dni zvládneme. Nielen naša užšia rodina (nemáme peniaze na klímu), ale aj seniorky zo susedstva, ktoré majú zdravotné ťažkosti, ľudia, ktorí bývajú v horších podmienkach, ľudia bez domova.“
„Moja 6-mesačná dcérka sa od tepla celá prehrieva. Teplo ju uspáva, ale zároveň jej nedá spať. Keď už konečne zaspí, budí sa každú hodinu na to, že sa potrebuje nadojčiť, lebo je smädná.“
„Celý deň zatiahnuté žalúzie. Pes stojí pred ventilátorom. Lavór so studenou vodou. Cestou z práce sa mi nohy zabárajú do roztápajúcich sa chodníkov. Mám smolu, električky nechodia. Z tepla sa vyduli koľajnice.“
Každodenné príbehy ľudí v klimatickej kríze. Každá z nás má ten svoj, o starostlivosti, únave, strachu o blízkych a o budúcnosť. Prítomnosť je totiž desivá. Štrnásťtisíc mŕtvych. Toľko nadbytočných úmrtí spôsobili júnové horúčavy v Európe podľa najnovších dát EuroMOMO z 27 krajín.
Dáta o tom, koľko ľudí zomrelo na Slovensku, nemáme. V médiách sa písalo o počte utopených, o skolabovanej sestre v nemocnici, o prehriatych nemocničných izbách či vlakoch. Nevieme, koľko ľudí kvôli tejto nepripravenosti prišlo o svoj život celkovo. Horúčavy totiž zabíjajú nepriamo, aj preto sú označované za tichého zabijaka. Zvyšujú počet kolapsov, zhoršujú chronické ochorenia, znižujú pracovnú schopnosť, zvyšujú podráždenosť, ohrozujú fungovanie dopravy aj technickej infraštruktúry. Najvyššiu cenu pritom platia tí najzraniteľnejší. Seniori a seniorky, malé deti, tehotné ženy, ľudia s chronickými ochoreniami, pracovníci vykonávajúci prácu vonku alebo v neklimatizovaných priestoroch, ľudia bez domova, ale aj domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť klimatizáciu alebo žijú v prehrievaných bytoch.
Vedci nás pred dôsledkami klimatickej krízy varujú už celé desaťročia. Horúčavy sú čoraz častejšie a intenzívnejšie, no Slovensko na ne stále nie je pripravené. Chýbajú dáta, chýbajú účinné opatrenia a niektoré rozhodnutia slovenskej vlády klimatickú krízu prehlbujú. Zrekapitulujme si, čo robili niektorí členovia vlády počas tohtoročných vĺn horúčav.
Premiér Robert Fico bol pozdraviť a poďakovať pracovníkom na stavbe diaľnice. Zo symbolického gesta sa určite cítili lepšie. Predseda vlády tvrdil1, že čelíme javom, ktoré tu „dlhé roky neboli“, vláda nemôže byť „fackovacím panákom“ a že na Úrade vlády „nemá obrovskú nádrž s pitnou vodou“. To je pravda. A od vlády naozaj nikto neočakáva, že zastaví horúčavy alebo vykúzli vodu. Na extrémne horúčavy, ktoré budú čoraz častejšie, sa však musíme systematicky pripraviť. Úlohou vlády nie je meniť počasie, ale chrániť zdravie a životy ľudí.
Minister ničenia životného prostredia Tomáš Taraba bol počas júnovej vlny horúčav na sociálnych sieťach úplne ticho, hoci inokedy vytvára obsah každý deň. Na Slovensku zažívame katastrofálny dopad klimatickej zmeny, ale asi nie je o čom. Keď sa trochu ochladilo, odsúhlasil škodlivú spaľovňu Slovnaftu, ktorá bude zvyšovať emisie, a pokračuje v znižovaní ochrany národných parkov. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč po otázke novinárov, ako sme pripravení na sucho, začal vysvetľovať, že klimatická zmena je vlastne taká novinka. Minister obrany Kaliňák potvrdil, že aj jemu bolo teplo, v jeho rezorte sa však ide ďalej, aj počas vysokého rizika požiarov na Záhorí cvičili ozbrojené sily s ostrou muníciou, čím neprekvapivo spôsobili požiar.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško vyhlásil, že si v zdravotníctve musíme vybrať buď klimatizáciu, alebo CT prístroj. Zatiaľ čo pacientky a pacienti kolabujú v nedýchateľných čakárňach a na chýbajúce klimatizácie vraj niet peňazí, súkromné zdravotné poisťovne si bez problémov vyplácajú miliónové zisky z povinného verejného poistenia. (Zisk je regulovaný do výšky jedného percenta z predpísaného poistného, no v mnohých európskych krajinách je prelievanie týchto peňazí do rúk akcionárov úplne zakázané.) Tieto financie preukázateľne chýbajú a mohli by byť využité aj na klimatické opatrenia. Pred pár dňami sa Šaško za svoj nevhodný výrok ospravedlnil a oznámil, že do štátnych nemocníc nainštalujú 250 klimatizácií. Môžeme si položiť otázku, či to stačí na tisícky nemocničných izieb, ale poďme ďalej.
Krhličkami polievajte ulice
Každé leto počúvame rovnaké všeobecné odporúčania: pite viac vody, zostaňte v tieni, noste pokrývku hlavy. Tieto rady majú svoj význam, ale nemôžu byť jedinou odpoveďou štátu na problém, ktorý bude podľa všetkých odborných predpokladov čoraz vážnejší. Zodpovednosť za ochranu zdravia obyvateľstva nemôže zostať iba na jednotlivkyniach a jednotlivcoch. Je to aj zodpovednosť vlády Slovenskej republiky.
Na Úrad vlády sme zaniesli požiadavky a listy, v ktorých popisujeme, čo zažívame počas rekordných teplôt. Potrebujeme urgentné opatrenia pre vlny horúčav a aj dlhodobé riešenia klimatickej krízy, ktorá je ich príčinou. V aktuálnej situácii je potrebné prijať Národný akčný plán ochrany obyvateľov pred extrémnymi horúčavami s jasnými pravidlami a kompetenciami pre všetky rezorty a vytvoriť systém ochrany najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, najmä seniorky a seniorov, chronicky chorých, detí, ľudí bez domova. V rámci legislatívnych zmien je potrebné kvalifikovať horúčavy aj v zákonoch ako „ohrozenie verejného zdravia“ a prijať jasné pravidlá ochrany ľudí pracujúcich vonku vrátane úpravy pracovného režimu počas extrémnych horúčav.
Pri investičných projektoch musí vláda dávať dôraz na to, aby verejné budovy ako školy, škôlky, nemocnice a zariadenia sociálnych služieb boli pripravené na fungovanie počas extrémnych teplôt, a nie sa spoliehať na to, že na klimatizácie sa ľudia vyzbierajú a pacienti si ventilátor donesú z domu. Základom v každej civilizovanej krajine je zabezpečiť dostupnosť pitnej vody vo verejnom priestore, v prostriedkoch verejnej dopravy zaistiť dôstojné podmienky, podporiť budovanie chladiacich zón, tienenia verejných priestorov, systematickú výsadbu a starostlivosť o zeleň v mestách a obciach.
A potom prichádzame k tým dlhodobým mitigačným a adaptačným riešeniam, o ktorých vedci hovoria desiatky rokov – potrebujeme presadzovať spravodlivé riešenia klimatickej krízy, najmä odklon od spaľovania fosílnych palív – uhlia, ropy a plynu, podporu energetickej efektívnosti, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, prechod na udržateľné formy mobility, rozvoj agroekológie, cirkulárnej ekonomiky a ochranu lesov a mokradí, ktoré pomáhajú emisie zachytávať.
Úloh je pre našich ministrov celkom dosť, sú prekvapení? My sme po siedmich rokoch, čo opakujeme vlastne stále to isté, prekvapené, ako to dokážu ešte uhrať a nič nerobiť. Desaťročia dozadu sa asi dalo tváriť, že je všetko v poriadku, ale teraz, keď máme štyridsiatky a planéta nám doslova horí pred očami, toto ničnerobenie chce veľkú dávku arogancie. Človek by očakával, že aj voličkám a voličom to už bude vadiť.
Politici však majú pole pôsobnosti pripravené celkom dobre – vzdelávanie a osveta o klimatickej kríze zo strany štátu v podstate neexistujú, vyhovuje im skôr hejtovanie Európskej zelenej dohody a rôznych riešení, od cyklotrás po veterné turbíny. Vytváranie umelých konfliktov z riešení, ktoré by mohli ľuďom zvýšiť kvalitu života, vytvára dokonalé prostredie pre apatiu a hlbokú rezignáciu. Potíme sa a kolabujeme rovnako bez ohľadu na politické preferencie, zároveň mnohí a mnohé prijímajú podsúvaný naratív, že extrémne počasie je faktom, s ktorým vláda nič nemá, a musia sa o seba postarať sami.
Rozhorčenie z toho, keď sa pred Úrad vlády postavili nejaké Znepokojené matky s požiadavkami riešiť existenčný systémový problém – klimatickú krízu, sa prejavilo na mnohých úrovniach: od základnej nevedomosti o klimatickej zmene a jej riešeniach až po klasickú patriarchálnu kritiku: Čo sa tie matky vôbec verejne vyjadrujú, majú byť s tými chúďatami deťmi zavreté doma, nech idú sadiť stromčeky a s krhličkami polievať ulice.
Cena za nečinnosť
Takto vyzerá hlboko zarytá propaganda fosílnych spoločností – obyvateľstvo sa nemá čo sťažovať, treba začať od seba a tam aj skončiť. Vláda predsa rieši dôležitejšie otázky, napríklad podporu priemyslu, dotácie na fosílne palivá a letecké linky, budovanie diaľnic a zbytočných tunelov, development v národných parkoch, odsúhlasovanie škodlivých spaľovní odpadu. Hlavne, aby ekonomika rástla a rástla a akcionári boli spokojní. A takto to bude donekonečna, čo tam po nejakých skolabovaných ľuďoch, čo tam po vyschnutej krajine, čo tam po nejakých ďalších generáciách.
Žiadne z našich detí nespôsobilo klimatickú zmenu, no budú musieť žiť s jej dôsledkami. Deti raz vyrastú a budú sa pýtať, čo sme robili, keď bolo jasné, že klíma sa mení. Veríme, že im budeme môcť povedať, že sme nerezignovali a že tie a tí, ktorí mali moc konať, svoju zodpovednosť prijali. Súčasná aj minulé vlády mali robiť systémové opatrenia v celej krajine už dávno, nie sa dnes zbabelo vyhovárať.
Nečinnosť vlád je navyše mimoriadne nákladná. Len v roku 2025 vlny horúčav, suchá a povodne v Európe spôsobili odhadované straty vo výške 43 miliárd eur.2 V rokoch 1980 až 2024 spôsobili extrémne prejavy počasia v Európskej únii škody približne za 822 miliárd eur.3 Cena za nečinnosť rastie každým rokom. Kľúčové je posilniť odolnosť miest, obcí a vidieka s dôrazom na spravodlivosť, dostupnosť odolnej infraštruktúry a systémov včasného varovania. EÚ musí tiež dramaticky znížiť svoje domáce emisie skleníkových plynov a podporiť dekarbonizáciu krajín globálneho juhu.
Fosílne palivá sú hlavnou príčinou rastúcich klimatických rizík. Náklady na adaptáciu nemôžu zostať iba na občiankach a občanoch, zatiaľ čo veľké firmy, ktoré z fosílnych palív profitujú, naďalej dosahujú zisky a dostávajú dotácie. Podporovať ich nie je cesta k ochrane zdravia, bezpečnej budúcnosti ani k zodpovednému hospodáreniu s verejnými financiami.
Horúčavy nie sú izolovaný problém, súvisia s dostupnosťou vody, suchom a hrozbou požiarov. Už dnes pozorujeme pokles zásob vody, ktorý môže v budúcnosti ohroziť nielen domácnosti, ale aj poľnohospodárstvo, priemysel a fungovanie miest a obcí. Katastrofálne požiare, ktoré práve teraz horia vo Francúzsku, Španielsku, Grécku a ďalších krajinách, vyhnali stotisíce ľudí z ich domovov. Toto hrozí aj u nás. Sucho a vysoké teploty sú podmienkami, ktoré riziká lesných požiarov zvyšujú.
Otázkou už nie je, či prídu ďalšie extrémne horúčavy, sucho, búrky, povodne, požiare, ale či bude Slovensko opäť nepripravené. Koľko stupňov ešte musí byť, koľko ľudí musí skolabovať, koľko ľudí musí zomrieť a koľko miliárd eur musíme ešte stratiť, aby zvolení zástupcovia prestali horúčavy považovať za obyčajné leto a začali ich riešiť ako vážnu hrozbu pre zdravie, ekonomiku, životné prostredie aj budúcnosť Slovenska?