Keď sa Izrael mieša do záležitostí Slovinska
Kapitál
Slovinsko stále vpredu! Tak to vnímajú prinajmenšom obyvatelia krajín bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (SFRJ). Malá alpská krajina sa ako prvá osamostatnila už v roku 1991 a jej krátka vojna za nezávislosť si vyžiadala oveľa menej obetí ako tie, ktoré nasledovali v Chorvátsku, Bosne a neskôr v Kosove. Okolité krajiny za touto republikou neustále zaostávali už v období socialistickej Juhoslávie: Slovinsko bolo najbohatšie, najviac liberálne v spoločenských otázkach, najviac „západné“. Dnes navyše patrí aj k popredným krajinám, pokiaľ ide o podporu Palestíny.
Slovinsko stále vpredu! Tak to vnímajú prinajmenšom obyvatelia krajín bývalej Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republiky (SFRJ). Malá alpská krajina sa ako prvá osamostatnila už v roku 1991 a jej krátka vojna za nezávislosť si vyžiadala oveľa menej obetí ako tie, ktoré nasledovali v Chorvátsku, Bosne a neskôr v Kosove. Okolité krajiny za touto republikou neustále zaostávali už v období socialistickej Juhoslávie: Slovinsko bolo najbohatšie, najviac liberálne v spoločenských otázkach, najviac „západné“. Dnes navyše patrí aj k popredným krajinám, pokiaľ ide o podporu Palestíny.
Niektorí Slovinci posudzujú palestínsku otázku, vrátane palestínskeho úsilia o právo na sebaurčenie, podľa vlastnej histórie. Inokedy sa angažovanosť Palestínčanov spája aj s úlohou, akú zohrala Juhoslávia pri vzniku Hnutia nezúčastnených krajín, ktoré sa pokúsilo presadzovať politickú líniu nezávislú od Spojených štátov a Sovietskeho zväzu.1 V roku 2024 výstava v ľubľanskom Múzeu moderného umenia pripomenula, ako Juhoslávia v roku 1961 hostila prvý samit hnutia a následne poskytla štipendiá mladým Palestínčanom, aby mohli študovať na jej univerzitách (na začiatku 70. rokov pochádzalo až 43 % zahraničných študentov z Palestíny). V roku 1971 bola zas v Belehrade otvorená prvá kancelária Organizácie za oslobodenie Palestíny v Európe.2
Minulé leto sa Ľubľana chválila, že je prvým európskym hlavným mestom, ktoré uvalilo embargo na predaj zbraní Tel Avivu. Vláda pod vedením Roberta Goloba vtedy vyjadrila poľutovanie, že „kvôli vnútorným nezhodám a rozkolom pôsobí Európska únia bezmocne.“3 Rok predtým Slovinsko uznalo nezávislosť palestínskeho štátu. Slovinská verejnoprávna televízia zas prednedávnom vyhlásila, že kvôli účasti Izraela bude bojkotovať súťaž Eurovízia a namiesto nej vysielať palestínske filmy.
Black Cube alebo „súkromný Mossad“
Napriek tomu, že Slovinsko je malá krajina (s populáciou iba 2,1 milióna obyvateľov a rozlohou o polovicu menšou ako Švajčiarsko), Tel Avivu nie sú ľahostajné jeho iniciatívy. Dňa 16. marca 2026 – týždeň pred kľúčovými parlamentnými voľbami – informoval slovinský časopis Mladina, že sa zamestnanci známej izraelskej spravodajskej spoločnosti Black Cube (prezývanej aj súkromný Mossad) v decembri 2025 údajne stretli s vtedajším lídrom pravicovej opozície Janezom Janšom zo Slovinskej demokratickej strany (SDS)4. Janša, horlivý obdivovateľ Izraela, je v popredí slovinskej politickej scény už vyše tridsaťpäť rokov. Trikrát vykonával funkciu predsedu vlády, kým ho v máji 2022 nenahradil Robert Golob z liberálnej strany Hnutie Sloboda (GS).
Predstavitelia Black Cube v priebehu minulej zimy dokonca niekoľkokrát navštívili hlavné mesto Slovinska. V decembri boli súčasťou izraelskej delegácie, ktorá sa stretla s Janšom, aj generálny riaditeľ spoločnosti Dan Zorella a ostrieľaný poradca a generálmajor vo výslužbe Giora Eiland (bývalý šéf izraelskej Rady národnej bezpečnosti). Následne vo februári a v marci spoločnosť Black Cube vyslala do krajiny agentov, ktorí sa vydávali za investorov fiktívnej britskej spoločnosti s názvom Stockard Capital, aby nadviazali kontakt s vládnymi predstaviteľmi. „Ciele“, ktoré boli pozvané na honosnú večeru, boli tajne nahrávané a videá z týchto rozhovorov sa začiatkom marca objavili na anonymnej internetovej stránke v angličtine. Aj keď Janša tvrdí, že predmetné nahrávky odhaľujú „bezprecedentnú korupciu ľavicovej elity“ (Euronews, 18. marec 2026), v skutočnosti na nich vidíme iba ľudí, ktorí šíria klebety o rôznych politických predstaviteľoch, chvastajú sa svojím politickým vplyvom a ponúkajú rady falošným investorom.
Spočiatku sa zdalo, že sa operácia obrátila proti jej vykonávateľom. Hoci od februára do začiatku marca prieskumy verejnej mienky ukazovali, že SDS vedie pred GS, po prevalení operácie Black Cube v polovici marca sa situácia otočila. Vo voľbách z 22. marca nakoniec zvíťazila strana GS, hoci iba s tesným náskokom. Ak by časopis Mladina túto operáciu neodhalil, téma údajnej korupcie vo víťaznej strane by zrejme dominovala počas celej predvolebnej kampane. Slovinský prípad pripomína, že zahraničný zásah môže mať niekedy rozhodujúci, ale inokedy aj neistý alebo dokonca kontraproduktívny vplyv. Golob sa napokon 20. apríla vzdal pokusu zostaviť novú vládu a 18. mája Janša oznámil, že sa mu podarilo uzavrieť koaličnú dohodu. Šťastná náhoda pre Izrael, ktorý po porážke Fideszu v maďarských voľbách z 12. apríla prišiel o svoj najlepší „štít“ v Európe. Dovtedy sa Tel Aviv mohol spoliehať na Viktora Orbána, ktorý bol vždy pripravený uplatniť právo veta v prospech Izraela – ako napríklad vo februári, keď dvadsaťšesť z dvadsaťsedem členských štátov EÚ hlasovalo za sankcie proti osadníkom zo Západného brehu Jordánu.
Slovinsko pod vedením Janšu by teraz mohlo zohrávať podobnú úlohu ako Orbánovo Maďarsko. Ostávajú však ďalšie nezodpovedaná otázky. Dňa 12. marca, teda len niekoľko dní pred voľbami, oznámila Golobova vláda, že sa nepripojí k žalobe za genocídu, ktorú podala Pretória (Južná Afrika) na Tel Aviv na Medzinárodný súdny dvor (ICJ). Toto rozhodnutie bolo neočakávané a vzhľadom na jeho načasovanie si mnohí Slovinci kládli otázku, či naň nemal vplyv Izrael. Ministerka zahraničných vecí Tanja Fajon sama priznala, že „existuje tlak zvonka“5. Ale aký presne? Hlasovanie o žalobe na ICJ sa uskutočnilo na zasadnutí ministrov za zatvorenými dverami. Fajon tiež uviedla, že na finálne rozhodnutie mali vplyv obavy týkajúce sa možných „bezpečnostných rizík“. Zatiaľ čo bol Golob informovaný o rizikách, ktoré by hrozili, ak by sa Slovinsko pripojilo ku krokom podniknutým proti Izraelu na ICJ, ľudia z prostredia národnej bezpečnosti ho údajne tiež varovali pred rizikom závislosti Slovinska od izraelských systémov kybernetickej bezpečnosti, ktoré štátu už pätnásť rokov dodáva spoločnosť Check Point6.
„Check Point využíva nielen Ministerstvo obrany, ale aj Ministerstvo vnútra a Ministerstvo pre digitálnu transformáciu,“ vysvetľuje Emilija Stojmenova Duh, ktorá v rokoch 2022 až 2024 viedla práve posledný spomenutý rezort. Dodala zároveň, že ona sama nepodpísala žiadnu zmluvu o nákupe izraelského softvéru. Impérium spoločnosti Check Point sa pritom rozprestiera na celom kontinente. Spoluzakladateľ spoločnosti a partner Svetového ekonomického fóra Gil Shwed je veteránom Jednotky 8200, neslávne známej spravodajskej služby izraelskej armády. Súčasný generálny riaditeľ spoločnosti Nadav Zafrir je zas bývalým veliteľom tejto agentúry, ktorý údajne prispel k plánovaniu a vykonaniu útoku pomocou pagerov proti Hizballáhu v septembri 2024. Ako uvádza správa zverejnená na webovej stránke Open Intel, „vedenie spoločnosti Check Point je v praxi začlenené do štruktúry izraelskej vojenskej spravodajskej služby.“7
Európska únia mlčí
Osoba zainteresovaná do prípadu, ktorá si želá ostať v anonymite, opisuje opakujúce sa obavy, ktoré sa objavili vo vedení slovinského štátu vždy, keď sa prijímali rozhodnutia ohľadom Palestíny. Potvrdzujú to aj ďalšie dve osoby, ktoré majú v týchto kruhoch dobré kontakty. Stalo sa tak napríklad aj v máji 2024, keď sa Slovinsko chystalo uznať Palestínu: bezpečnostné služby vtedy údajne upozornili vládu na možnosť kybernetických hrozieb v prípade sporu s Tel Avivom. Premiér Golob sa nakoniec rozhodol riskovať, aby si pred blížiacimi sa júnovými voľbami do Európskeho parlamentu neznepriatelil voličov. Vnútorná politika, respektíve politické hry teda zrejme môžu vyvažovať zahraničný tlak a zmierniť jeho dosah.
Tento rok vydali bezpečnostné služby ďalšie podobné varovania. Zverejnenie nahrávok spoločnosti Black Cube a obavy, že budú nasledovať ďalšie, údajne zvýšili tlak na politikov. Podľa viacerých zainteresovaných osôb by to vysvetľovalo rozhodnutie nepridať sa k žalobe podanej na ICJ. Golob a niektorí jeho stúpenci však tvrdia, že na ich rozhodnutie nemali zverejnené videá nijaký vplyv8: jednak boli zverejnené až po oznámení rozhodnutia, že Ľubľana sa k iniciatíve nepripojí, jednak osoby, ktoré sa na videách objavujú, nepatrili do úzkeho okruhu premiéra. Ako vysvetľuje Golob (Mladina, 20. marec 2026), v skutočnosti by účasť Slovinska v procese na Medzinárodnom súdnom dvore (ICJ) mohla ohroziť samostatné konanie vedené proti Netanjahuovi na Medzinárodnom trestnom súde (ICC), kde pôsobí slovinský sudca. Ide o argument, ktorý sa na sociálnych sieťach stal terčom výsmechu ako pokus prezentovať kapituláciu ako odvážnu podporu Palestíny...
Nech už si tieto nepochybne dosť nejasné udalosti vysvetlíme akokoľvek, prípad malého Slovinska je v každom prípade poučný. Ukazuje, že Izrael vyvíja rôzne formy nátlaku na štáty, ktoré sa nachádzajú aj tisíce kilometrov od jeho hraníc. Spoločnosť Black Cube naďalej pôsobí bez akéhokoľvek postihu a Európska únia v prípade zasahovania do vnútorných záležitostí Slovinska mlčí. To je v ostrom kontraste s vlnou pobúrenia, ktorá systematicky sprevádza podozrenia zo zásahov riadených z Ruska. Príkladom sú rumunské prezidentské voľby z roku 2024, ktoré boli anulované pre údajné ovplyvňovanie z Moskvy, čo nebolo doteraz dokázané.9 Rovnako aj nedávne voľby v Moldavsku (2025) sprevádzali početné varovania pred rizikom ruského vplyvu. Krajinu vtedy dokonca navštívili francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz aj poľský premiér Donald Tusk. Zdá sa, že nie všetky zásahy zo zahraničia sa posudzujú rovnako.