Menu

Európske novinky bez hraníc. Vo vašom jazyku.

Menu
×

Čo je v stávkach na poľsko-ukrajinskej hranici v stávke?

V pondelok poľskí vodiči kamiónov s pomocou poľnohospodárov začali 24-hodinovú blokádu v Medike, jednom z najrušnejších hraničných priechodov medzi Poľskom a Ukrajinou. Podľa služby je priemerný čas čakania na vybavenie 127 hodín. Situácia na priechodoch Korczowa, Dorohusk a Hrebenne nie je oveľa lepšia, v nedeľu tam čakalo na vstup na Ukrajinu až 3 500 nákladných vozidiel. Je možné, že protestujúci zablokujú aj priechody v Nižankoviciach a Zosine.

Na poľských aj ukrajinských sociálnych sieťach sa rozšírili videá, v ktorých jeden vodič očierňuje druhého. Ruskí trollovia využívajú situáciu na zhoršenie poľsko-ukrajinských vzťahov a zníženie ukrajinskej morálky. Politici oboch krajín si tiež dovoľujú emotívne vyhlásenia, iní si berú vodu do úst a riešenie problému nie je na obzore.

Prečo štrajkujú poľskí dopravcovia?

Protestujúci požadujú zrušenie privilégií, ktoré ukrajinské lodné spoločnosti získali po ruskej invázii v rámci tzv. cestnej dohody uzavretej v júni 2022 medzi Ukrajinou a EÚ. Odvtedy sú Ukrajinci oslobodení od povinnosti získať povolenia na komerčnú prepravu tovaru do a z EÚ a môžu takúto prepravu vykonávať bez obmedzení.

Pritom však nemusia dodržiavať požiadavky EÚ týkajúce sa platov vodičov alebo pracovného času, platia nižšie dane a navyše tankujú o niečo lacnejší benzín (ale nie oveľa lacnejší, ako tvrdia dopravcovia). Ich prevádzkové náklady sú preto výrazne nižšie. Okrem toho niektorí ukrajinskí dopravcovia využívajú možnosť vstupu do EÚ na distribúciu tovaru v rámci členských štátov alebo dokonca medzi nimi, čo sa v dohode Únie s Ukrajinou neuvádza. Táto prax však prekvitá, pretože pokuty nie sú veľmi odstrašujúce a nie je možné skontrolovať všetky nákladné vozidlá.

Podľa protestujúcich, ale nie výlučne, pretože podobné názory vyjadrujú aj organizácie dopravcov, ktoré nie sú členmi odborov, ako aj ich české, slovenské, maďarské a litovské kolegyne, to všetko spolu spôsobuje, že miestni dopravcovia sa stali nekonkurencieschopnými.

– V najväčšej miere sa problém týka firiem z pohraničných oblastí, ale štrajkujúcim lídrom sa hlásia aj dopravcovia z Dolného Sliezska či dokonca Západopomorského vojvodstva,“ hovorí Mateusz Fornowski, analytik hospodárstvo a doprava od spoločnosti Policy Insight. – Dopravcovia poukazujú na to, že po podpísaní dohody o cestnej doprave a príleve ukrajinských vodičov na poľský trh klesli sadzby za prepravu tovaru – niekedy až natoľko, že to poľským spoločnostiam nekompenzujú. Pred ruskou inváziou prekročilo hranice do Poľska až 160 000 ukrajinských nákladných áut ročne a tento rok ich do Poľska vstúpilo už takmer milión.

Odborník však upozorňuje, že je ťažké povedať, do akej miery je pokles sadzieb spôsobený prílevom ukrajinských nákladných vozidiel. – Fornowski vysvetľuje, že toto odvetvie v poslednom čase veľmi trpí hospodárskym poklesom. – Pokles priemyselnej výroby a spotreby znížil dopyt po nákladnej doprave, čo zhoršilo finančnú situáciu dopravcov v celej Európe.

Okrem obnovenia prepravných povolení pre ukrajinské spoločnosti (s výnimkou vojenskej a humanitárnej dopravy) poľskí dopravcovia žiadajú, aby sa na ukrajinskej strane vytvorili kolóny, v ktorých stoja európske kamióny vracajúce sa do EÚ „prázdne“. Zápchy pred vstupom do Poľska sa predĺžili po tom, ako Ukrajina zaviedla elektronický systém radenia (eCzerga); vodiči v nich teraz trávia až desiatky dní (ak, ako tvrdia, nezaplatia úplatok).

– Ide o naliehavý problém, ktorý treba čo najskôr vyriešiť,“ hodnotí Fornowski. – Prázdne nákladné vozidlá stoja v radoch celé týždne, čo nielenže vyraďuje poľských vodičov a vozové parky z prevádzky, ale tiež prehlbuje krízu podnikov v odvetví a rozčuľuje protestujúcich.

Prečo sa poľnohospodári pridali k štrajku vodičov?

Vodičom pomáhajú udržiavať blokády poľnohospodári zo združenia Oklamaná dedina. Od minulého štvrtka blokujú priechod pre chodcov na ceste vedúcej k hraničnému priechodu v Medike. Toto je dôsledok tzv. obilný škandál – zaplavenie poľského poľnohospodárskeho trhu ukrajinským obilím, ktoré malo cez Poľsko prechádzať len tranzitne. Vláda PiS v panickej predvolebnej reakcii na tento problém prijala kontroverzný zákaz dovozu obilia z Ukrajiny, ako aj sériu dotácií pre poľských poľnohospodárov.

Poľnohospodári, ktorí protestujú v Medike, sa však domnievajú, že to nestačí. Žiadajú dotácie na kukuricu, zníženie poľnohospodárskej dane a zachovanie tzv. pôžičky na zvýšenie likvidity. „Naša vláda zlikvidovala poľnohospodárstvo, likviduje dopravu a neviem, čo bude tretím odvetvím, ktoré zlikviduje,“ vyhlásil jeden z vodcov protestov v rozhovore pre miestne médiá.

Ako na štrajk reagujú politici?

Odchádzajúca vláda si umýva ruky a vinu zvaľuje na Ukrajinu a Európsku úniu, hoci dopravcovia o svojom probléme informovali premiéra Mateusza Morawieckého už v septembri. – A ešte predtým, prakticky od vstupu cestnej dohody do platnosti, dopravcovia upozorňovali na potenciálne nebezpečenstvo, ktoré táto dohoda predstavuje pre trh EÚ,“ vysvetľuje Mateusz Fornowski. – Blokáda hraníc je radikálnym, ale nie prvým krokom prepravcov. Predchádzajúce jednoducho nesplnili očakávania. Tento protest zle korešponduje s politickou situáciou v Poľsku – počas kampane sa vyhýbalo ťažkým témam, aby sa nepovedalo o jednu vetu viac, a po voľbách sa tým vláda PiS nechcela zaoberať. Prečo si kaziť imidž na odchode, keď nepríjemný problém môžete prenechať svojim nástupcom?

Dnes už bývalý minister infraštruktúry Andrzej Adamczyk vyhýbavo poznamenal, že očakávať od poľskej vlády, že zastaví protest dopravcov, je proti demokratickým zásadám. V pondelok – štvrtý týždeň protestov a zároveň posledný deň vo funkcii – požiadal svojho ukrajinského partnera, aby zrušil povinnosť registrovať sa v elektronickom rade pre vozidlá, ktoré sa vracajú do EÚ bez nákladu. Jeho zástupca Rafal Weber zasa uviedol, že Poľsko „nemalo žiadny vplyv na podobu dohody, ktorá umožňuje dopravcom z Ukrajiny voľný prístup na poľský a európsky trh“.

To je, samozrejme, nezmysel. Poľsko nevznieslo námietky voči dohode o cestách s Európskou komisiou (hoci malo možnosť tak urobiť) a podobne nenamietalo ani v marci 2023, keď bola dohoda predĺžená o ďalší rok. Strana Právo a spravodlivosť tento problém jednoducho nepredpokladala – rovnako ako ukrajinské obilie, ktoré prúdilo do Poľska cez tzv. koridory solidarity. Poľsko nielenže nemalo námietky proti ich zriadeniu v máji 2022, ale dokonca ich iniciovalo.

Politici spojení s táborom budúcej moci tiež nešetria nápadmi na riešenie tohto problému. S ukrajinskou stranou o tom vedú polooficiálne rozhovory, ale o podrobnostiach sa zdráhajú hovoriť a je nepravdepodobné, že by sa to zmenilo pred vytvorením novej vlády. Oveľa ochotnejšie využívajú vysielací čas na kritiku vlády Práva a spravodlivosti.

Výnimkou je Michal Kolodziejczak, poslanec za Občiansku koalíciu, ktorý jednoznačne podporuje požiadavky vodičov a poľnohospodárov. Rovnako ako Konfederácia, ktorá sa od začiatku podieľala na organizovaní protestov – okrem iného kričala na hraniciach. Krzysztof Bosak. Tvárou protestov sa stal Rafal Mekler, majiteľ dopravnej spoločnosti a predseda Lublinskej konfederácie. Netreba dodávať, že vystúpenia politikov tejto strany sú založené na protiukrajinských a nenávistných heslách.

A ako reaguje Ukrajina?

Ukrajinskí politici neskrývajú svoju trpkosť z dôsledkov protestov. Námestník ministra infraštruktúry Serhij Derčak odhaduje, že len 30 % ukrajinských tovar, ktorý je potrebný pre energetický sektor. Blokáda má vplyv aj na ceny LPG, ktoré nedávno vzrástli o 30 %. V rozpore s ubezpečeniami protestujúcich stoja v rade cisterny s palivom aj vozidlá humanitárnej pomoci, hovorí Derkacz. Ukrajina požiadala Brusel o zriadenie monitorovacej misie v tejto oblasti.

„Ak chceli demonštranti na Ukrajine vyvolať energetickú krízu, začína sa im to dariť,“ – povedal BitterDerczakpočas návštevy hranice v Jagodzine. A dodal, že má podozrenie, že „cieľom protestu bolo skôr fyzicky zablokovať hranice než vyriešiť problém“.

K blokáde hraníc sa ostro vyjadril aj primátor Ľvova Andrij Sadovyj. „Má Poľsko odvahu, politickú vôľu a občianske nástroje na ukončenie tejto hanebnej blokády Ukrajiny?“ – položil rečnícku otázku na X. A dodal, že „celý váš gigantický príspevok k víťazstvu Ukrajiny v tejto vojne znemožňuje skupina marginálov, ktorí blokujú dodávky humanitárneho tovaru do krajiny, ktorá už druhý rok bráni svoju nezávislosť a bezpečnosť Európy“.

V podobnom duchu sa vyjadrujú aj mnohí ukrajinskí komentátori. Blokáda sa interpretuje ako „nôž do chrbta“, ktorý vrážajú Poliaci; šíria sa špekulácie, že protesty sú inšpirované Ruskom. Nie je prekvapujúce, že z pohľadu vojnového požiaru a zlých vyhliadok na znovuzískanie území, ktoré Rusko zabralo, nie sú Ukrajinci naklonení väčšej zhovievavosti. Aj keby boli údaje, ktoré uvádza minister Derkacz, prehnané (čo je vo vojnových podmienkach ťažké overiť), blokáda ohrozuje energetickú bezpečnosť Ukrajiny, ktorá sa už teraz ledva drží na nohách. Niet pochýb o tom, že Rusi aj túto zimu zničia infraštruktúru, ktorá zabezpečuje ukrajinským domácnostiam teplo a elektrinu. Hrozivosť situácie umocňuje nápor zimného počasia, ktoré v posledných dňoch ochromilo juhozápad krajiny.

Prezident Volodymyr Zelenský však hovoril upokojujúcim tónom. Vyhlásil, že Ukrajina by mala viesť „vyváženú politiku a dať našim susedom trochu času“. V súvislosti so zmenou vlády v Poľsku pritom zhodnotil, že „situácia sa otepľuje“.

Ukrajinskí vodiči zasa v utorok popoludní zorganizovali blokádu ulíc mesta Przemyśl ako gesto odvety.

Akú úlohu zohráva Rusko?

Protesty dopravcov nie sú dielom ruských agentov, hoci, samozrejme, nemožno vylúčiť ich účasť na vývoji. Namiesto toho niet pochýb o tom, že ruská propaganda – vrátane armády proruských trollov – sa snaží využiť poľsko-ukrajinský konflikt na vlastné ciele. Podľa ruských médií protesty svedčia o osamelosti Ukrajiny na medzinárodnej scéne, pričom proruskí trollovia podnecujú spory na sociálnych sieťach.

„Ruská strana sa snaží znehodnotiť pozitívny obraz Poľska na Ukrajine tvrdením, že Poliaci zradili a majú zlé úmysly voči Ukrajine. Na druhej strane proruské kruhy […] lobujú za správy, že Ukrajinci sú nevďační a že Ukrajina môže za problémy poľských dopravcov,“ – Michal Marek z Centra pre výskum súčasného bezpečnostného prostredia v komentári pre portál Cyberdefence24.

Rusi sa tiež snažia vyostriť poľsko-ukrajinský konflikt novými falošnými správami – napríklad tou o údajnom pozastavení sociálnej pomoci pre ukrajinských utečencov v Poľsku od 1. januára 2024. Šírenie týchto informácií sprevádza sfalšovaný snímok obrazovky, ktorý údajne pochádza z poľskej vládnej webovej stránky určenej pre Ukrajincov.

Proruskí trollovia sa však nemusia nijako zvlášť snažiť – ich funkciu brilantne splnila pravicová aktivistka Kaja Godek, ktorá v sobotu na X napísala, že „Ľvov by sa mal vrátiť Poľsku“ a že Ukrajina ho dostala od ZSSR „úplne neoprávnene“.

Ako možno tento konflikt vyriešiť?

Matthew Fornowski poznamenáva, že protestujúci dopravcovia sú veľmi odhodlaní – od polície získali povolenie pokračovať v proteste až do februára budúceho roka a nemajú v úmysle poľaviť. Je však ťažké si predstaviť, že všetky ich požiadavky budú plne realizované. Aj keby sa obmedzenia pre ukrajinských dopravcov vrátili, zníženie pridelených povolení na predvojnových 160 000 – ako požadujú dopravcovia – by bolo pre Ukrajinu ranou. Kľúčové predvojnové námorné dopravné trasy sú prakticky zablokované, takže ukrajinský dovoz a vývoz sa spolieha na cestnú a železničnú dopravu. Preto je potrebný určitý kompromis.

– Musí sa to vyriešiť medzi Varšavou, Kyjevom a Bruselom, pričom Brusel je tu kľúčovým hráčom,“ hodnotí Mateusz Fornowski. – Možno by to mohlo spočívať napríklad v obnovení povolení pre ukrajinských dopravcov len na určitý tovar. Otázkou je, nakoľko účinné by takéto opatrenie bolo. Ako vieme, Poliaci aj Ukrajinci vedia nájsť tisíc spôsobov, ako obísť súčasnú legislatívu. Situácia je patová, pretože by sa malo nájsť riešenie, ktoré na jednej strane obmedzí vplyv ukrajinských dopravcov na vnútorný trh EÚ a na druhej strane im umožní plynulú prevádzku a nevytvorí nové prekážky na tzv. koridory solidarity.

A nedal by sa tento problém vyriešiť tým, že by sa ukrajinské dopravné spoločnosti podriadili regulácii EÚ? – Pravdepodobne by bolo ťažké zaviesť ich v krajine, ktorá nie je členom Únie,“ domnieva sa Fornowski. – Okrem toho by to pravdepodobne nechceli ani samotní Ukrajinci, pretože by stratili svoje konkurenčné výhody, ktoré pomáhajú ukrajinskej ekonomike fungovať napriek vojne.

Dňa 4. decembra sa v Bruseli uskutoční zasadnutie Rady EÚ pre dopravu. preprava. Poľsko tam bude zastupovať nový dočasný minister infraštruktúry Alvin Gajadhur. Podľa mediálnych oznámení bude lobovať za hodnotenie účinkov cestného zákona zo strany EÚ, ako aj za úpravy jeho obsahu. Mnohé však naznačuje, že Brusel aj Kyjev čakajú na konečné rozhodnutia novej poľskej vlády.

*

Treba pripomenúť, že ešte pred niekoľkými rokmi poľskí dopravcovia využívali svoju cenovú výhodu v západoeurópskych krajinách podobným spôsobom ako dnes Ukrajinci. Nemeckí, francúzski alebo holandskí kolegovia vnímali vodičov pracujúcich pre poľské spoločnosti ťažšie a za nižšie mzdy ako nekalú konkurenciu. Poľskí dopravcovia vtedy argumentovali, že nižšie náklady na pracovnú silu sú pre chudobnejšie krajiny prirodzené a že z toho profituje hospodárstvo EÚ.

V reakcii na tento problém Európsky parlament v roku 2020 odhlasoval tzv. Balík mobility, ktorý dopravcom v EÚ ukladá povinnosť dodržiavať predpisy o mzdách, čase a pohodlí vodičov špecifické pre krajinu, v ktorej sa preprava uskutočňuje. Podľa zistení denníka Gazeta Wyborcza však malé dopravné spoločnosti (ktoré v Poľsku prevládajú) nemusia vždy dodržiavať nové predpisy.

**

Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť. Komunikačné siete, obsah a technológie. Európska únia ani financujúci orgán za ne nenesú zodpovednosť.

Kaja Puto

Go to top