Tunisko, Mauritánia, Egypt – tehla po tehle sa formuje pevnosť Európa
Ak sa blížia voľby do Európskeho parlamentu v roku 2020 najvyššie európske orgány pokračujú vo svojej politike outsourcingu riadenia migrácie. Po Tunisku a Mauretánii je teraz na rade Egypt.
7,4 miliardy eur hospodárskej pomoci výmenou za prísnejšie hraničné kontroly – to je lákavý prísľub Európy Egyptu. Dohoda o partnerstve podpísaná 17. marca 2024 zahŕňa rozpočet vo výške 200 miliónov eur označených na migráciu. Hoci odchody z egyptských brehov sú pomerne zriedkavé, krajina zaujíma strategickú polohu na križovatke viacerých migračných trás, ktoré sa nachádzajú medzi Líbyou, Pásmom Gazy a Sudánom.
„Načasovanie tohto outsourcingového mechanizmu s Egyptom nie je bezvýznamné. Európska únia sa obáva masívneho prílevu palestínskych utečencov, ktorí utekajú pred masakrami páchanými IDF v Gaze“, vysvetľuje francúzske médium Politis.
Egyptský prezident Abdel Fattah al-Sissi je už „novým obľúbeným diktátorom Európy“, píše Mirco Keilberth v nemeckom denníku Die tageszeitung. Treba povedať, že al-Sissi v skutočnosti nemá inú možnosť: „Prezident […] chce dohodnutým finančným plánom zachrániť upadajúce hospodárstvo svojej krajiny a jej 106 miliónov obyvateľov,“ píše Keilberth. „Vojna v Gaze, klesajúce príjmy z cestovného ruchu a pád egyptskej libry v posledných týždňoch zvýšili sociálne napätie v krajine.“
Les Egyptiens eux-mêmes pourraient être impactés par l’accord passé avec l‘Európska únia, explique Bianca Carrera Espriu dans le Green European Journal (GEJ). „Fournir à un gouvernement extrêmement abusif une technologie de surveillance à double usage et une formation sur la manière de l’utiliser augmente le risque qu’elle soit utilisée pour la surveillance interne et le ciblage des opposants„, s’inquiète Claudio Francavilla, directeur adjoint du plaidoyer auprès de l’UE pour l’ONG Human Rights Watch au GEJ.
Samotných Egypťanov by sa dohoda s Európskou úniou, vysvetľuje Bianca Carrera Espriu v Green European Journal (GEJ). Claudio Francavilla, zástupca riaditeľa mimovládnej organizácie Human Rights Watch pre obhajobu záujmov EÚ, hovorí pre Carrera Espriu, že „poskytnutie technológie na sledovanie s dvojakým použitím a školenie o jej používaní vláde, ktorá je veľmi zneužívaná, zvyšuje riziko, že sa môže použiť na vnútorné sledovanie a zameranie sa na oponentov“.
Šnúra dohôd
En parlant d’accord, j’avais déjà abordé celui passé entre l’UE et la Mauritanie dans ma dernière revue de presse. L’encre n’est même pas encore sèche que le traité est déjà largement critiqué. Dans un article exhaustif pour Al Jazeera, Hassan Ould Moctar explique le caractère inédit de la situation : „Tout d’abord, le financement négocié est beaucoup plus important que les efforts d’externalisation précédents. […] Deuxièmement, alors que l’opposition à l’externalisation des frontières en Mauritanie s’est toujours limitée à une poignée d’organisations de la société civile, le dernier accord sur la migration a déclenché un tollé dans la société„, explique-t-il. Alors que les partis d’opposition y voient un plan pour réinstaller les „immigrants illégaux“ dans le pays, la société civile critique, quant à elle, les efforts de l’UE visant „à faire de la Mauritanie le ‚gendarme de l’Europe‘„.
O dohode medzi EÚ a Mauritániou som informoval vo svojom poslednom prehľade tlače. Atrament ešte ani nezaschol a zmluva je už široko kritizovaná. Vo vyčerpávajúcom článku pre Al Jazeera, Hassan Ould Moctar vysvetľuje bezprecedentnosť situácie: „Po prvé, vyjednané finančné prostriedky sú rádovo väčšie ako predchádzajúce snahy o externalizáciu. […] Po druhé, zatiaľ čo odpor voči externalizácii hraníc v Mauritánii sa v minulosti obmedzoval na hŕstku organizácií občianskej spoločnosti, najnovšia migračná dohoda vyvolala celospoločenský rozruch,“ vysvetľuje. Zatiaľ čo opozičné strany ju považujú za plán na presídlenie „nelegálnych prisťahovalcov“ do krajiny, občianska spoločnosť kritizuje snahy EÚ „urobiť z Mauritánie ‚žandára Európy'“.
EÚ sa však už obzerá inde.
Na návšteve Kypru podpredseda Európskej komisie Margaritis Schinas oznámil ďalšiu etapu programu: dohodu podobnú tej, ktorá spája blok s Egyptom, ale tentoraz s Libanonom. Ide o príchod migrantov z Sýrie. Hoci je text ešte len v predbežnej fáze, v stávke je pre ostrovnú republiku veľa. „Len tento mesiac úrady zaregistrovali 533 príchodov po mori v porovnaní s 36 v marci minulého roka,“, vysvetľuje Reuters. Pre Nikóziu by definovanie určitých regiónov krajiny spustošených občianskou vojnou ako „bezpečných“ umožnilo úradom repatriovať svojich občanov.
Na tlačovej konferencii Schinas pochválil úspech krajiny v boji proti prisťahovalectvu a zablahoželal „malému Cypru“ k tomu, že sa stal „európskym šampiónom v repatriácii“, píše grécky denník Kathimerini.
Naše politiky a ich dôsledky
V článku pre POLITICO komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovićová odsudzuje rôzne porušenia ľudských práv páchané na migrantoch a žiadateľoch o azyl – v rámci vlastných hraníc Európy. Podľa Mijatovića najrepresívnejšie politiky vysielajú nebezpečný signál. „Signalizuje, že autoritu a nezávislosť súdov spolu s prístupom k spravodlivosti a ľudským právam možno obetovať, keď si vlády myslia, že to vyhovuje ich politickým prioritám alebo volebným záujmom,“ hovorí.
Mijatovičová poukazuje najmä na postupy Spojeného kráľovstva a Francúzska a obáva sa, že by mohli mať reťazový efekt na celom kontinente. Zmena, ktorá by sa začala „… takou, ktorá sa začína odsúdením kľúčovej úlohy kontroly a rovnováhy, sa potom preleje do priameho ohrozenia ľudských práv, právneho štátu a v konečnom dôsledku základných hodnôt demokratických spoločností.“
„Ak sa štát skutočne stáva voči migrantom taký nevľúdny, táto situácia francúzskej spoločnosti ani zďaleka neprospieva. Naopak, je zdrojom závažného porušovania práv a slobôd všetkých jej členov“, argumentuje Vincent Sizaire pre Manière de Voir (Le Monde Diplomatique). Okrem toho, že francúzska politika podporuje rozvoj obchodovania s ľuďmi a vytváranie zraniteľnej a lacnej pracovnej sily, urobila z imigračného zákona „laboratórium pre mimosúdne donucovacie opatrenia, ktoré sa potom rozširujú na všetkých občanov“.
Podľa Sizaira sa represívne postupy najprv testujú na cudzincoch a až potom sa uplatňujú na „kategórie ľudí […] považovaných za nebezpečných“, až po jednotlivcov a skupiny, ktoré sú neprávom alebo právom označované za „teroristov“ – čo je pozoruhodne flexibilná právna definícia. „Starostlivosť o dodržiavanie práv a slobôd cudzích štátnych príslušníkov preto nie je len prejavom bratstva. Je to aj záväzok voči bezpečnosti všetkých občanov,“ tvrdí.
Preložil Ciarán Lawless