Menu

European news without borders. In your language.

Menu
×

Európsky pavilón 2024: Liquid Becomings for DISPLAY

Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala 14. februára v Het Nieuwe Instituut v Rotterdame, bol vyhlásený víťaz grantu vo výške 500 000,00 eur, ktorý udelila Európska kultúrna nadácia na kurátorstvo a hosťovanie Európskeho pavilónu 2024 

Vyberala ju nezávislá porota, konzorcium vedené kolektívom nezávislých umelcov espaço agora now a zložené z organizácií FLOWMS-FusionTeatro Meia Volta a United Artist Labour, predstavuje Liquid Becomings: putovný pavilón, ktorý má podobu štyroch lodí plaviacich sa dvadsaťosem dní po štyroch európskych riekach, než sa v novembri 2024 stretnú v Lisabone na záverečnom umeleckom programe.

Naomi Russell, zakladateľka espaço agora now: „Sme nesmierne hrdí, že porota vybrala práve našu iniciatívu. Formát je netypický z niekoľkých dôvodov: nielenže nebude existovať fyzický pavilón, ale spôsob, akým Liquid Becomings vzniká, je odlišný v tom zmysle, že ide o iniciatívu, ktorú vyvíjajú a vedú umelci. Prostredníctvom Liquid Becomings vytvoríme množstvo malých agor na štyroch európskych riekach, kde sa stretnú umelci a komunity, aby sa podelili o prežité skúsenosti a spoluvytvárali nové príbehy, ktoré sa zaoberajú komplexnými polykrízami nerovnosti a nedôvery, degradácie prírody, klimatických zmien. Počúvaním príbehov bežných Európanov mimo obvyklých centier chceme okrem iného prispieť k novému definovaniu budúcnosti Európy.“

O Liquid Becomings

Liquid Becomings nie je tradičný pavilón. Nie je to výstava. Nie je ani na jednom mieste. Liquid Becomings je cesta, dobrodružstvo, radikálny experiment. 

Štyri lode, ktoré vyplávajú 1. septembra na 28 dní, sa budú plaviť súčasne po štyroch európskych riekach: Dunaji, Visle, Rýne a Tegu, pričom preplávajú celkovo trinásť krajín. Ich posádky zložené z umelcov a kapitána sa budú venovať rôznym témam: Ruiny a príšery, Obvody, Spoločenstvo a Telá a politika. Každá loď vytvorí priestor pre komunity a ľudí, ktorých stretnú na svojej ceste, aby sa stretli a zdieľali rozhovory a tvorivosť, aby preskúmali a predstavili si príbehy, ktoré bude rozprávať Európa zajtrajška – príbehy inšpirované týmito štyrmi veľkými vodnými cestami.

Lode, z ktorých každá má posádku 5 umelcov a kapitána, sú odhodlané predstaviť si alternatívne spôsoby spolužitia. Umelecké posádky budú skúmať myšlienky nových predstáv, alternatívneho života a špekulatívnej budúcnosti. Každá z lodí sú jednoduché plavidlá, ktoré ponúkajú jednoduchý, udržateľný a pomalý spôsob cestovania. Očakávame, že zažijeme krajinu, prírodné živly a ľudí, ktorí žijú na riekach, z jedinečnej, prepojenej perspektívy. Ide o cestu, ktorá je participatívna a prispieva k jej rozvoju. 

V novembri posádky všetkých lodí spoja svoje sily v Lisabone. Trojdňový umelecký program oslavujúci polyfóniu, liminálne priestory a putovanie spojí starý prístav Beato so sociokultúrnym komplexom Quinta Alegre, ktorý sa nachádza na severnom okraji Lisabonu. Stretnutia a rozhovory, jedlá, rituály, príbehy z ciest sa pretavia do novej mytológie Európy, ktorú budú rozprávať umelci a občania. 

Od otvorenej výzvy po Tekuté stvorenia: úvahy poroty

Na základe otvorenej výzvy na predkladanie kurátorských návrhov na vytvorenie a hosťovanie Európskeho pavilónu 2024 sme dostali 39 odvážnych návrhov. Väčšina z nich sa týkala medzinárodnej spolupráce a umeleckých produkcií a dvadsať z nich viedli konzorciá, ktoré spolu zastupovali viac ako tridsať krajín z celého kontinentu i mimo neho, od Turecka po Dánsko, od Ukrajiny po Portugalsko a od Holandska po Grécko. Nezávislá porota pod vedením Sepake Angiama vybrala jedného laureáta spomedzi päť finalistov.

Pre porotu, Liquid Becomings predpokladá odvážny umelecký formát. Dôležité pre nich bolo aj to, že predstavuje výzvu ortodoxnému modelu národných pavilónov, pôvodne založeného v koloniálnej ére, a tomu, čo reprezentujú.

Porota považovala ponuku Európskeho pavilónu od ECF za príležitosť mať odvahu odísť od konceptu pavilónu ako čisto vybudovaného priestoru, do ktorého sú diváci povinní prísť, a vymyslieť niečo nové a decentralizujúce, čo vychádza v ústrety európskym komunitám. 

Porotu zaujala symbolika, ktorú návrh predstavuje: Liquid Becomings choreografiou umeleckého toku naprieč modernými a čoraz nepriepustnejšími hranicami Európy, a to spustením malých člnov, na ktorých sa plaví rôznorodá skupina umelcov po jej starobylých obchodných a ľudských cestách – riekach Visla, Rýn, Dunaj a Tejo.

Pred odhalením projektu Liquid Becomings ako víťazného návrhu pre Európsky pavilón 2024 sme požiadali Naomi Russelovú zo spoločnosti espaço agora now a Lore Gablierovú, programovú manažérku ECF, aby odpovedali na niekoľko otázok.

Pýtali sme sa Naomi, čo je Európa v skutočnosti a ako ju môžu formovať naše predstavy?
Naomi: „Otázku položím naspäť! Čo je Európa v skutočnosti? Výzvy, ktorým svet čelí, nenechávajú žiadny kontinent ani národ nedotknutý. To si vyžaduje, aby Európa – my – spochybnila konštrukcie a narácie histórie aj predstavivosti.  V projekte Liquid Becomings chceme prehodnotiť európsky zmysel pre príslušnosť v kontexte migrácie a globálnych zmien v sociálnej geografii.  Chceme hľadať nové európske mytológie zavedením nadnárodnej, multikultúrnej výmeny poznatkov a postupov.“

Akými spôsobmi je Liquid Becomings symbolom európskeho projektu?
Naomi: „Liquid Becomings bude skúmať mýty, rozprávania a diskurzy, ktoré budujú súčasnú európsku identitu. Plávajúci pavilón skúma vodné plochy ako svoje javisko, čo vytvára neobvyklý vzťah medzi plaviacimi sa umelcami, ako aj s divákmi. Liquid Becomings navrhuje považovať proces za rovnocenný s umeleckým dielom a vnímať zdieľanie času, pozornosti, energie a zdrojov ako performatívnu a politickú akciu. Sme presvedčení, že budúca predstava Európy musí umožniť aktívne zapojenie pluralitných európskych spoločností a polyfóniu hlasov a skúseností, pričom musí priťahovať najmä tých, ktorí stoja mimo zavedených a inštitucionálnych štruktúr. Dúfame, že plavbou po vodách, keď budeme tými cudzími ľuďmi na riekach – tými druhými – ich oslovíme a navyše si vypočujeme, čo si myslia, cítia a po čom túžia v budúcnosti.“

Ako môže umelecká predstavivosť a kreatívne nápady prispieť k budovaniu spravodlivejšej a udržateľnejšej spoločnosti pre všetkých?
Naomi: „espaco agora je teraz presvedčená, že potrebujeme hlasy nezávislých umelcov v centre spoločnosti, pretože ich predstavivosť a schopnosť vidieť budúcnosť je základom riešenia veľkých výziev súčasnosti. Environmentálny vedec Gus Speth, ktorý založil Inštitút svetových zdrojov, to pred pár rokmi vystihol v skratke, keď povedal: „Myslel som si, že najväčšími environmentálnymi problémami sú strata biodiverzity, kolaps ekosystémov a zmena klímy. Myslel som si, že s 30 rokmi dobrej vedy dokážeme tieto problémy riešiť. Ale mýlil som sa. Hlavnými environmentálnymi problémami sú sebectvo, chamtivosť a apatia. Na ich riešenie potrebujeme duchovnú a kultúrnu transformáciu. A my vedci nevieme, ako to urobiť.“ Práve tu zohráva jedinečnú úlohu umelecká predstavivosť a umelecké postupy, najmä tam, kde sa občania môžu aktívne zúčastňovať a reagovať na proces tvorby a na to, ako sa formujú myšlienky.“

Lore: „Možno by sme mali začať tým, že si položíme otázku, čo robí naše spoločnosti neudržateľnými a nespravodlivými. Neexistuje určitý status quo, ktorý by sme mali začať dekonštruovať? A nie je to práve umenie, ktoré nami otriasa, ktoré nás núti predstaviť si inú realitu sveta, iný svetový poriadok? Napriek tomu si dosiahnutie udržateľnejšej a spravodlivejšej spoločnosti pre všetkých bude vyžadovať viac než len predstavivosť. Dve z výberových kritérií na laureáta grantu The European Pavilion commissioning grant sú udržateľnosť a rozmanitosť: od kandidátov sa vyžaduje, aby navrhli konkrétne opatrenia, či už v oblasti riadenia, zastúpenia, platov, produkcie atď. s cieľom zabezpečiť, aby ich kurátorské návrhy rešpektovali ľudí a planétu. Našou ambíciou je teda aj v prípade Európskeho pavilónu vytvoriť príkladné umelecké podujatie, kde udržateľnosť a rovnosť nie sú len umeleckým a intelektuálnym záujmom, ale sú aj tým, čo usmerňuje jeho konkrétnu realizáciu.“

V čom sa Európsky pavilón líši od podobných podujatí inde vo svete?
Lore: „Azda najvýraznejšou črtou Európskeho pavilónu je jeho explicitné zameranie na Európu. Existuje mnoho festivalov a iných umeleckých podujatí s európskym rozmerom (napríklad z dôvodu ich partnerstiev alebo putovného charakteru), ale žiadne z nich nestavia Európu do centra svojho programu. Navyše, napriek svojmu názvu Európsky pavilón nie je vybudovaným alebo pevne stanoveným priestorom, ale priestorom experimentovania a skúmania. Ide o spochybnenie samotného pojmu pavilón, ktorého genealógia má korene v koloniálnej histórii Európy a v budovaní národných predstáv. Prostredníctvom Európskeho pavilónu vyzývame kultúrne organizácie a umelcov zo všetkých odborov, aby sa zamysleli nad Európou a predstavili si, čím by sa mohla alebo mala stať. Práve ich tvorivé procesy a umelecké produkcie dávajú tvar Európskemu pavilónu: napríklad Európsky pavilón 2024 bude mať podobu štyroch lodí, ktoré sa budú dvadsaťosem dní plaviť po štyroch európskych riekach. Rovnako ľahko sa však môže stať javiskom, filmom, virtuálnym prostredím, školou a nepochybne nadobudne ešte neprebádanú podobu.“

Úspešné zostavenie Európskeho pavilónu je obrovským spoločným úsilím s rôznymi zodpovednosťami. Ako môžeme prostredníctvom metafory pavilónu dosiahnuť úspech Európy?“
Naomi: „Budem tu parafrázovať Taniu Brugerovú a jej nedávnu performatívnu akciu v Hamburgu. Musíme sa rozprávať. Musíme. A keď sa zapájame do takéhoto dialógu, musíme pozastaviť svoje predsudky a nájsť si čas na počúvanie. Pluralizmus je vo svojej podstate konfliktný. Vždy bude existovať množstvo perspektív. Chantal Mouffe, od ktorej sme sa inšpirovali konceptom horizontálneho agonizmu keď sme si začali predstavovať náš kurátorský návrh, hovorí o nevyhnutne konfliktnej povahe pluralizmu a nemožnosti zosúladiť všetky uhly pohľadu. Ďalej hovorí, a táto definícia sa mi páči – pri konštituovaní „my“ musíme rozlišovať medzi ním a „oni“.“

„Budúcnosť, ktorú rozpráva rieka, budúcnosť, ktorú rozprávame my všetci.“

espaço agora v súčasnosti očakáva, že do Liquid Becomings sa zapojí celkovo 46 nezávislých umelcov z oblastí performance. Otvoria výzvu pre umelcov, aby sa uchádzali o rezidenciu na lodiach, pretože chcú do pavilónu zapojiť čo najrozmanitejšiu skupinu umelcov vrátane umelcov so sídlom mimo Európy vrátane umelcov z krajín globálneho Juhu. 

Naomi: „Chceli sme vytvoriť návrh, ktorý dosiahne hranice a bude mimo obvyklých centier. Príliš veľa ľudí v našej spoločnosti sa cíti odcudzených a opustených. Jednoduchý akt oslovenia a vyjdenia v ústrety ľuďom tam, kde sú, sa nám zdal naliehavý. Vzhľadom na európsky rozmer sme považovali za potrebné zasiahnuť čo najviac území.

To znamenalo, že sme museli prehodnotiť koncepciu pôsobenia na jednom pevnom mieste. Naša koncepcia sa začala formovať okolo toho, že jediným spôsobom, ako vytvoriť priestor pre budúcu predstavu Európy, je oslavovať liminálny stav, ponoriť sa do nevedomosti a budovať prostredie pre vznik nových poriadkov. Každá rieka sleduje rôzne trasy a spája rôzne regióny.“

Pri pozývaní miestnych odborníkov do lodí na rôznych trasách ponúkne spoločnosť Liquid Becomings miestnym ľuďom pozdĺž trasy aj platenú prácu, v rámci ktorej budú produkovať svoje skúsenosti. Pri príprave každej trasy budú spolupracovať s najmenej piatimi partnermi z občianskej spoločnosti na každej rieke. 

Až po vyplávaní lodí bude môcť verejnosť lode bezplatne navštíviť. Nezabudnite sledovať jednotlivé etapy a trajektórie Liquid Becomings prostredníctvom Európskeho pavilónu

Go to top