Menu

Európske novinky bez hraníc. Vo vašom jazyku.

Menu
×

„Si ruský poskok! – Nie, to Tusk je skutočný Rus!“

Szmydt tiež odsúdil poľské úrady za to, že „tlačia na konflikt s Bieloruskom a Ruskom pod tlakom Spojeného kráľovstva a USA“. Potom prijal epizódnu úlohu v rusko-bieloruskompropagandistickom cirkuse, keď vystúpil v relácii s najjedovatejšou Putinovou televíznou hviezdou Vladimirom Solovjovom.

Szmydtovo zbehnutie vyvolalo v poľskej Zjednotenej pravici paniku. Práve počas ich vládnutia (ako mladšieho spojenca vlády PiS) mal Szmydt úlohy najprv na ministerstve spravodlivosti a potom v novej, spolitizovanej (a teda protiústavnej) Národnej rade súdnictva, teda v orgáne, ktorý má chrániť nezávislosť poľských sudcov.

Zistilo sa tiež, že podporoval online útoky na sudcov, ktorí si znepriatelili vládu. Podľa dobre informovaných médií to robil priamo zo svojho postu na ministerstve spravodlivosti pod vedením Zbigniewa Ziobru. Keď sa tento „škandál s nenávisťou“ odhalil, Szmydt zmenil taktiku a začal využívať tlač – vo všeobecnosti nesympatickú PiS – na očierňovanie svojich bývalých vládnych kolegov. To vysvetľuje, prečo sa ho PiS teraz snaží vykresliť ako „sudcu súčasného režimu“.

Neprekvapuje, že súčasný režim je nešťastný z toho, že dostal do rúk horúci zemiak „zradcu sudcu Szmydta“, a robí všetko pre to, aby verejnosti pripomenul, ktorému politickému táboru sudca vďačil za svoju kariéru počas uplynulých ôsmich rokov.

Kto je Putinov človek?

Na žiadnej strane poľskej politiky – ani na vláde Občianskej koalície (KO, liberálnej, vedenej Donaldom Tuskom), ani na strane PiS (konzervatívnej, populistickej, vedenej de facto Jaroslawom Kaczyńským) – sa nechce hovoriť o prípade Szmydt. Zároveň sa však navzájom obviňujú z proruskej orientácie, z väzieb na Rusko a z presadzovania Putinových strategických cieľov. Politika sa čoraz viac mení na krik: „Si ruský poskok! Nie, to Tusk je skutočný Rus!“

Tusk v prejave v parlamente zaútočil na Kaczyńského stranu za to, že počas svojej vlády „paralyzovala štátne služby“, čím ich urobila bezmocnými voči prípadom, ako je prípad Szmydta. „Keď vaši štátni zamestnanci – pretože ste boli pri moci – začali chápať, že vo väzbách medzi vládou PiS a východnými vládami nie je niečo v poriadku, […] vyšetrovanie bolo prerušené,“ tvrdil.

Tusk tiež obvinil PiS z „odzbrojenia poľských ozbrojených síl“ a „zaplavenia Poľska ruským uhlím“ a obvinil Kaczyńského, že sa v 90. rokoch stretával s agentom KGB Anatolijom Wasinom. Nakoniec vyhlásil – parafrázujúc slová politického veterána Leszka Moczulského adresované postkomunistickej ľavici v parlamente – že skratku PiS možno čítať podobne ako PZPR (skratka bývalej komunistickej vládnucej strany): „platení zradcovia, lokajovia Ruska“.

V reakcii na to Mariusz Kaminski, ktorý bol vo vláde PiS ministrom zodpovedným za bezpečnostné služby, na X-Twitteri tvrdil, že Tuskova vláda ukrýva ministra, ktorý bol dlho v hľadáčiku služieb kvôli svojim väzbám na Rusko. Bývalý premiér za PiS Mateusz Morawiecki zasa zverejnil príval hrubých útokov na Tuska pre jeho väzby na Putina. Jeden z nich zobrazuje fotografiu Tuska, ako skláňa hlavu a podáva si ruku s Putinom, ktorú Morawiecki popísal komentárom „Aj ty si leštil Putinovi topánky?“

Ale Tusk vie dať toľko, koľko si vezme, a v posledných dňoch sa premiérova aktivita na X-Twitteri niesla v podobnom štýle ako u jeho protivníkov z PiS. Na jednom poste je fotografia demonštranta z Gruzínska, ktorý drží transparent „Nie Rusku, áno Európe“, s nadpisom „Gruzínci majú čo povedať PiS“.

Premiér tiež oznámil vzkriesenie špeciálnej komisie na vyšetrenie ruského vplyvu v politike. Tento orgán zriadila PiS pred voľbami v roku 2023 so zjavným cieľom očierniť poľskú zahraničnú politiku v rokoch 2007 – 2015 (t. j. Tuskovu vládu) pre údajné presadzovanie ruských záujmov. Ešte predtým, ako sa komisia pustila do práce, poľská verejnoprávna televízia – vtedy kontrolovaná táborom Zjednotenej pravice – odvysielala špeciálny seriál s názvom „Reset“, ktorý prezentoval podobný príbeh. Seriál bol tak silne zmanipulovaný, že niektorí zahraniční odborníci v ňom vystupujúci cítili potrebu sa od neho&nbspkrátko po odvysielaní dištancovať.

Takto sa nedá budovať demokratická odolnosť

PiS aj KO vo svojej politickej komunikácii siahajú po rovnakom naratíve. Tusk vie, že jeho kľúčovým problémom je apatia provládnych voličov. Preto ich chce zmobilizovať tým, že bude hovoriť o alternatíve: buď budete voliť vládne strany, a tak zaručíte Poľsku miesto v Európe, alebo si vyberiete PiS, stranu „Russki mir“, Ruský svet.

PiS zasa používa ruského strašiaka na démonizáciu Tuska, rovnako ako ho predtým pošpinila ako „de facto nemeckého politika“. Samozrejme, založenie kampane takmer výlučne na démonizácii Tuska môže PiS stáť moc vo voľbách v roku 2023. Dnes však Kaczyński už nepotrebuje získať všetky strany vládnej koalície: aj polpercentuálny zisk by mu stačil na to, aby porazil KO a opäť vyhlásil víťazstvo.

Problém ruského vplyvu v Poľsku je reálny, ale to, že sa Poliaci navzájom označujú za poskokov Moskvy, znamená znížiť tento problém do intelektuálneho suterénu. PiS klesá najnižšie zo všetkých, pretože nie je možné vykresľovať KO ako „ruskú stranu“ bez toho, aby to neskĺzlo do absurdity. Politika D. Tuska a jeho ministra zahraničných vecí Radka Sikorského v&nbsprokoch 2007 – 2015 nikdy nebola „proruská“. Vychádzala skôr z&nbsppochopenia, že USA a&nbspEurópa sa snažia o&nbspreset s&nbspRuskom a že Poľsko nemá čo veslovať proti tomuto prúdu, pretože by tým nezmenilo svoju politiku&nbspa&nbsprizikovalo by len vlastné poškodenie. Dnes, v inej politickej&nbsptvári, tí istí ľudia presadzujú politiku zjednotenia Európy s cieľom odvrátiť ruskú hrozbu.

Proti tomu PiS manévrovaním s cieľom oslabiť Európsku úniu, spojením sa s pravicovými populistami a útokom na Zelenú dohodu EÚ uskutočňuje politiku v súlade so strategickými cieľmi Ruska. Mnohí z lídrov PiS majú vo svojom myslení bližšie k&nbsp „ruskej myriáde“ – tomuto kokteilu autoritárstva, skostnatenosti, štátom sankcionovanej homofóbie, militarizmu a kultu národného víťazstva – ako k&nbspmodernému Západu. Strana má síce zvláštne väzby na Rusko a pred voľbami v roku 2023 sa pohádala s Kyjevom – pravdepodobne na volebné účely. Ale politika PiS v prvých mesiacoch po Putinovej invázii na Ukrajinu&nbspukazuje, že ju nemožno vážne vykresľovať&nbspako „proruskú“.

Najväčším problémom týchto vzájomných obvinení je, že posilňujú polarizáciu a podkopávajú dôveru v štát a politickú triedu. To znamená, že dosahujú presne to, čím sa ruské bezpečnostné služby zaoberajú v západnej Európe.

Od vrcholu studenej vojny nebola ruská hrozba taká reálna ako dnes. Západné demokracie, najmä tie v prvej línii, ako je Poľsko, sa musia stať odolnejšími voči hybridným operáciám vypočítaným tak, aby vyvolali zmätok, zlobu a politický chaos. Bude to&nbspťažké, kým bude hlavnou poľskou opozíciou taká populistická a nezodpovedná strana, akou je Právo a spravodlivosť. Nič z toho však nemení na skutočnosti, že vláda sa musí viac snažiť.

Preložil Voxeurop

Go to top