Komiks <em>Neproniknutelná</em> pripomína, že sme sa nenaučili o&nbsp;intimite hovoriť otvorene a&nbsp;úprimne

Kapitál
Komiks <em>Neproniknutelná</em> pripomína, že sme sa nenaučili o&nbsp;intimite hovoriť otvorene a&nbsp;úprimne

Ako sa vyrovnať s problémami v intímnom živote, keď bolesť a strach narušujú vzťah? Čo odhaľuje komiks o hľadaní vlastných hraníc a duševnom uzdravení v téme, ktorá je stále tabu?

Ako často treba mať v zdravom vzťahu sex? Je normálne, ak sa doňho človek trochu núti, alebo keď ho nechce mať vôbec? To sú otázky, ktoré si kladie hlavná hrdinka výnimočného komiksu Neproniknutelná v jeho úvode. Pri pohlavnom styku s dlhoročným partnerom začala najprv cítiť bolesť a potom aj nevysvetliteľný strach, hoci ich vzťah považuje za bezpečný a láskyplný. Postupne úplne stratí túžbu po fyzickom kontakte a hľadá súvislosti medzi jej duševným a telesným prežívaním. Obráti sa najprv na doktora Google a neskôr na niekoľko „odborníčok a odborníkov“. Nájsť koreň problému však vôbec nie je jednoduché a hlavne nie vo svete, ktorý jej na každom kroku sex pripomína. „Tak veľmi som si želala, aby niekto v tej dobe povedal, že na ňom nezáleží,“ uvažuje hrdinka v jednej zo scén. 

Belgická autorka Alix Garin zaujala pred piatimi rokmi debutom Ne m’oublie pas (Nezabudni na mňa), v ktorom vnučka hľadá rodný dom svojej babičky trpiacej Alzheimerom. Po prvej knihe, ktorá bola čiastočne inšpirovaná jej osobnou skúsenosťou, sa chcela zaoberať úplne vymysleným príbehom (ako uviedla v rozhovore pre magazín Lingeur). Zistila však, že pre ňu má väčší zmysel vyrozprávať príbeh o ťažkostiach, ktorými práve žila. Považovala za dôležité prelomiť tabu a jediný spôsob videla v tom, že bude čo najúprimnejšia a najkonkrétnejšia. Už na textovej úrovni je komiks mimoriadne silný, dialógy (vnútorné aj s ostatnými postavami) sú napísané veľmi jednoduchým, úsporným spôsobom, no zároveň neobchádzajú žiadne detaily, ktoré by mohli byť podstatné. Tému vytvárania si zdravých hraníc rozdelila na dve polovice, v prvej časti (Liečenie) hrdinka objavuje skôr vlastné, v druhej (Uzdravenie) sa ich snaží komunikovať okoliu. 

Vizuálna stránka komiksu pomáha komunikovať telesné pocity, ktoré môže byť náročné pomenovať alebo prosto vysvetliť a Garin si vypomáha mnohými obrazovými metaforami (žiletky, plameň, tŕne), aby tému umocnila. Funguje to skvele, keď chce vyzdvihnúť vnútorné prežívanie hrdinky, pozadie vtedy rozostrí, prípadne ho nechá úplne sa stratiť v štruktúre pripomínajúcej sprej. Hoci sú postavy značne štylizované, podobajú sa na mangu, nepôsobí to infantilne, skôr to autorke dáva slobodu vyjadrovať ich pocity expresívnejšie. Zároveň sa jej tým darí do často ťaživého príbehu vniesť viac ľahkosti a humoru. 

Neproniknutelná môže pripomenúť dve dôležité komiksové diela. V československom priestore pred tromi rokmi zapôsobila Srdcovka Štepánky Jislovej, ktorá rovnako uvoľneným a zrozumiteľným spôsobom otvárala problematiku moderných vzťahov. Rovnako ako v komikse od Garin smerovala cesta jej hrdinky k lepšiemu uvedomeniu si samej seba. Vo frankofónnom prostredí mnohé tabu prelomilo v 90. rokoch dielo od autora Davida B. s názvom Epileptik. V autobiografickom komikse sa autor vyrovnával so vzťahom k bratovi, ktorý trpel ťažkou epilepsiou. Pri komunikovaní telesnej témy podobne pracoval s rôznymi surrealistickými obrazmi a hoci to nesmerovalo k šťastnému koncu, jeho rodina, podobne ako v novinke aj Alix, navštívi v ceste k uzdraveniu plno rôznych pochybných liečiteľov. O sexe sa v bulvárnych médiách píše veľkými titulkami, samotné slovo na seba strháva pozornosť, pretože ako Garin pripomína, stále sme sa o ňom nenaučili hovoriť dostatočne slobodne, triezvo a úprimne, Neproniknutelná navyše ponúka katarzný zážitok.

GARIN, Alix: Neproniknutelná, 2026, 304 strán. Preklad Sára Vybíralová.