Tretí kvartál našej nespokojnosti
Kapitál
Ako mileniáli nachádzajú zmysel v konzumnom živote plnom ilúzií a prázdnych snov? Čo odhaľujú ich knihy o súčasnej spoločnosti, práci a identite v dobe globalizácie a vyhorenia? Odpovede môžu prekvapiť aj tých najzbehlavejších.
Tom s Annou majú všetko. Kreatívnu prácu, ktorá ich napĺňa, dokonalý berlínsky byt plný izbových rastlín, ktorý na víkendy prenajímajú za také sumy, že im zaplatia výlety do európskych metropol. Víkendy trávia v kaviarňach a kluboch s priateľmi a snívajú o tom, že skvelý deal na ubytko na Sicílii skryté pred turistami objavia práve oni a prečkajú tam sivú berlínsku zimu. Všetko dokumentujúc na instagrame.
Marissa svet nepozoruje cez objektív, trpí v prvej línii korporátneho pekla madridskej reklamnej agentúry, predstiera prácu, schováva sa na záchodoch, binge-uje YouTube videá a sníva o tom, že ju cestou do práce zrazí auto, aby mohla ísť na PN-ku a miesto návratu do kancelárie žiť z odškodného.
Smiali sme sa, keď Lena Dunham ústami hlavnej hrdinky seriálu Girls, Hany, v roku 2012 pateticky oznámila svojim rodičom: „Možno som hlasom svojej generácie. Alebo aspoň jedným z hlasov jednej generácie.“
Hlasom mileniálskeho vyhorenia v skleníku neskorého kapitalizmu sú rozhodne romány Perfection od Vincenza Latronica a Discontent od Beatriz Serrano. Postavy žijú sen: majú skvelé kariéry, bývajú v atraktívnych metropolách, pijú výberovú kávu a miesto potomkov sa starajú o monstery v kvetináčoch.
David Graeber by ich prácu bez zaváhania označil ako bullshit jobs, no pre Toma s Annou práca nie je len zdrojom obživy, ale celou ich identitou.
„...práca hrá dôležitú úlohu bez toho, aby bola povinnosťou alebo bremenom. Naopak, je zdrojom rastu a tvorivej stimulácie, basovou linkou k melódii voľného času. … Keď rozlejú kávu, ich prvým inštinktom je stlačiť command-z.“
To Marissa si ilúzie o svojej práci nerobí. Popri Graeberovi Beatriz Serrano priznáva inšpiráciu knihami How to Do Nothing od Jenny Odell či Kapitalistický realizmus Marka Fishera. „Mojou prácou je byť milá a predávať hovno v alobale. Nepredávam červený rúž, ale predstavu, že zapôsobíte, že zanecháte odtlačok pier na golieri príťažlivého muža. Nepredávam parfém, ale predstavu, že vaša vôňa bude vaším poznávacím znamením, že urobíte dojem, že nebudete sivou nudnou osobou, ktorá denne dochádza dve hodiny do práce. Predávam vám nádej, že dnes, vďaka kvetinovému parfému, sa vám prihodí niečo výnimočné.“
Oba romány vystihujú vzťah našej generácie k internetu: hrdinka Nespokojnosti stratila schopnosť čítať dlhší text, ale k jedlu či spánku si púšťa YouTube videá v nekonečnej slučke. Autor Perfection opisuje, ako náš vnútorný život utvára prúd obrázkov, ktoré vidíme na internete. „Moja sexualita je definovaná obrázkami toho, ako spolu ľudia súložia; môj byt je definovaný obrázkami bytov iných ľudí.“
Obraz dokonalého života Toma a Anny sa rozpadá plazivo a nenápadne: Berlín sa gentrifikuje, náklady na život stúpajú, expatov súperiacich o ten istý balík zákaziek je čoraz viac, drogové či sexuálne zážitky už nie sú také nové ani lákavé.
„Rad pred Berghainom im pripadal čoraz dlhší a ich trpezlivosť sa krátila.“
Nespokojnosť nepochádza z nedostatku možností, ale z absolútnej prázdnoty a neschopnosti vykročiť z vyšliapaných koľají. Dovolenky nezaberajú a slúžia len ako náplasť na ranu sekerou. Samozrejme, v globálnom meradle sú to klasické first world problems. Skutočné vytriezvenie prichádza s utečeneckou krízou v roku 2015. Nemecko otvára hranice, Tom s Annou chcú dobrovoľníčiť, ale jediné, čo dokážu prakticky ponúknuť, je graficky zalomiť brožúrku pre utečencov.
Latronico píše s chladným, takmer sociologickým odstupom. Chýbajúce dialógy nahrádza podrobný opis interiérov, procesov, estetiky a vnútorných svetov. Serrano viac stavia na čierny humor a agresívnu úprimnosť. Prázdne pokusy o aktivizmus svojich protagonistov trefne pomenúvajú obaja.
„...ich spoločenské angažovanie sa scvrklo na to, že používali Uber, len keď snežilo, a sprepitné nechávali vždy v hotovosti. Nejedli tuniaka.“
„Na najbližších osem hodín sa stanem stelesnením kapitalistickej predstavy feminizmu. Uber-žena, ktorá zvládne všetko… žiačka Sheryl Sandberg, ktorá chce rozbiť sklenený strop svojimi ihličkovými opätkami a rozbité sklo nechá na zemi pre juhoamerickú upratovačku.“
Marissina existenciálna kríza eskaluje s požiadavkou, aby na firemný teambuilding pripravila pre kolegov prezentáciu, ako byť kreatívny. Poradí si s ňou fakt kreatívne: banálny TED talk okorení štipkou MDMA v zdieľanom drinku. Následné vyšetrovanie vo forme reply-all vnútrofiremnej mailovej komunikácie patrí k tomu najlepšiemu z absurdnej literatúry.
Či už svoj život milujete, alebo nenávidíte, vďaka týmto dvom knihám sa budete cítiť videní. Nie vysmievaní, skôr pochopení. „Mojím úmyslom nebolo satirizovať povrchný život mileniálov – je to koniec koncov môj život!“ hovorí v rozhovore pre Guardian Latronico.
Perfection (Dokonalí) vychádza čoskoro vo vydavateľstve Absynt.
Discontent (Nespokojenost), vydavateľstvo Vyšehrad, 2026.
Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES - novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.